Košické letisko zažíva pozitívne obdobie. Rastú mu počty cestujúcich a pribúdajú nové letecké linky. Nad vývojom letnej sezóny ale visí otáznik.
Pre vojnu na Blízkom východe môže totiž negatívne ovplyvniť ceny ropy. To by v konečnom dôsledku pocítili aj cestujúci vo svojich peňaženkách.
Košické letisko zaznamenalo tri posledné roky po sebe rekord v počte vybavených cestujúcich, pričom za minulý rok prešlo letiskom 827-tisíc ľudí.
Zatiaľ to nepocítili
Manažér letiska pre rozvoj obchodu Juraj Toth pripustil, že do tohoročných štatistík sa môže negatívne premietnuť vojenský konflikt na Blízkom východe. Pokles záujmu o leteckú dopravu však doteraz nepocítili.
„Zatiaľ neevidujeme žiadne prudké dopady tohto konfliktu na Letisko Košice v zmysle, že chartrové lety plánované na túto letnú sezónu nie sú žiadnym spôsobom rušené. Zájazdy sa predávajú, takisto neevidujeme nejaký pokles dopytu ani na pravidelných linkách. Takže veríme, že ten konflikt nebude eskalovať,“ uviedol manažér košického letiska pre rozvoj obchodu Juraj Toth.

Či sa aktuálna ropná kríza prejaví aj do rastu cien leteniek, nie je podľa zástupcu košického letiska jednoznačné. „Záleží od konkrétnej leteckej spoločnosti. Mnohé z nich majú cenu leteckého paliva zahedžovanú aj na rok vopred. To znamená, že sú v istom zmysle poistení proti týmto silným výkyvom na trhu s ropou,“ povedal Toth.
Viac sa lieta do Európy
Doplnil, že v konečnom dôsledku bude pre stabilitu cien leteniek dôležité, ako dlho bude konflikt trvať a aké vysoké budú výkyvy na trhu s ropou. Toth zároveň pripomenul nedávne slová šéfa írskych aerolínií Ryanair Michaela O'Learyho, ktorý potvrdil výrazný prepad rezervácií leteniek na Blízky východ v dôsledku nestability v regióne, no tento pokles podľa neho kompenzoval rekordný záujmom o lety v rámci Európy.
Napriek hrozbám sa letisku darí oslovovať širokú spádovú oblasť. „Pribúdajú nám pravidelné lety. Samozrejme, veľmi sa tešíme z vnútroštátnej linky, ktorá sa rozbehla veľmi sľubne. Len tam očakávame za tento rok okolo 200-tisíc cestujúcich. Plus nám prichádzajú nové pravidelné celoročné destinácie Španielska a Talianska. Takže tento rok to máme našliapnuté naozaj veľmi dobre,“ zhodnotil Toth.
Podľa neho regiónu pomáhajú aj globálne trendy: „Do popredia sa dostávajú tie menej objavené alebo menej známe destinácie aj pre západnú Európu. V tom Miláne a v Paríži a v Barcelone už v úvodzovkách všetci boli a teraz prichádza trošku rad aj na tie destinácie, ako sme my na východnom Slovensku.“
Dôvod pre Volvo
Verí, že zahraničných cestovateľov bude pribúdať, hoci kvôli pravidlám GDPR letisko nemá presné dáta o ich počte. Letisko je nevyhnutné aj pre hospodársky rozvoj.
„Keby sme tu nemali medzinárodné funkčné letisko, tak pred dekádami sem neprídu nemeckí investori z oblasti IT. Takisto teraz, asi spoločnosť Volvo by sa nerozhodla pre Košice alebo pre východné Slovensko, keby sme tu to spojenie nemali,“ dodal hovorca.
Pripomenul, že Košice sú jediné letisko na Slovensku s globálnou dostupnosťou do celého sveta na jeden prestup. Podnikatelia tak vedia do Košíc doraziť z Tokia, New Yorku či Los Angeles.

Príkladom dopytu po lietaní z východu je vnútroštátne spojenie s Bratislavou, ktoré zaplnilo dieru na trhu.
„Ten dopyt je naozaj obrovský od prvého dňa v oboch smeroch. Táto linka si našla záujem obchodných cestujúcich, ľudí letiacich za voľným časom, ale takisto spája rodiny,“ hovorí zástupca letiska. Vzhľadom na tento záujem spoločnosť Wizz Air od 21. marca navyšuje frekvenciu letov až na 13-krát týždenne.
Malaga a Rím
Letisko v týchto dňoch spúšťa aj dve kľúčové novinky. Prvou je španielska Malaga, kam sa začína lietať od 30. marca. „Je to prvá celoročne dostupná prímorská destinácia z Košíc. Práve niečo také sme evidovali, že nám chýba v našej ponuke,“ uviedlo vedenie letiska. Linka bude premávať dvakrát týždenne, vo štvrtok a v pondelok.
Hneď na druhý deň, 31. marca, pribudne aj priame spojenie s rímskym letiskom Fiumicino. Na tejto linke bude dvakrát týždenne lietať veľké moderné lietadlo Airbus A321. Podľa letiska ide o strategickú destináciu nielen pre turizmus, ale aj pre náboženskú pútnickú turistiku či prepájanie kultúrnych inštitúcií.
text: Michal Lendel
video a foto: Mário Medzihradský