Spravodajstvo
Obyvatelia Košíc si v komunálnych voľbách 24. októbra 2026 budú vyberať zástupcov do mestskej samosprávy, no na hlasovacích lístkoch nájdu opäť prevažne mužské mená. Ženy tvoria podľa oficiálnych registračných listín na celomestskej úrovni necelú štvrtinu kandidátov. Stagnujúci trend, ktorý kopíruje situáciu z roku 2022, je podľa politológa Gabriela Eštoka z Fakulty verejnej správy UPJŠ Košice prejavom zotrvačnosti pri nábore politických elít a hodnotenia kandidátov, ktoré je stále ovplyvnené rodovými stereotypmi. Prevaha mužov medzi kandidátmi Na čele mesta sa o post primátora uchádza osem kandidátov, z ktorých je iba jediná žena – Lenka Kovačevičová (12,5 %). Zvyšnú sedmičku tvoria Ladislav Lörinc, Ladislav Lőrincz, Martin Mudrák, Jaroslav Polaček, Alexander Riabov, Miroslav Sabol a Alexander Székely. Pred štyrmi rokmi bola situácia rovnaká, vtedy proti siedmim mužom kandidovala Monika Kováčová. Podobný nepomer je pri voľbách starostov ôsmich najväčších mestských častí, kde zo 44 uchádzačov kandiduje 10 žien (22,7 %). O 51 kresiel v košickom mestskom parlamente zabojuje 274 kandidátov, z čoho je 64 žien (23,4 %) a 210 mužov (76,6 %). V porovnaní s rokom 2022 ide o takmer identický pomer. Rôzne typy politickej zodpovednosti Politológ Gabriel Eštok vysvetľuje, že funkcia poslanca a funkcia starostu či primátora predstavujú odlišné typy politickej zodpovednosti. „Starosta alebo primátor je priamo voleným predstaviteľom samosprávy, nesie osobnú politickú zodpovednosť za vedenie úradu a je vo verejnom priestore jasne viditeľný. To znamená, že nároky na výkon funkcie a kandidatúru sú výrazne vyššie,“ uvádza Eštok. Podľa jeho slov „politické strany a volebné zoskupenia môžu podporiť viacerých kandidátov na poslancov, ale pri výbere kandidáta na primátora alebo starostu hľadajú len jednu osobu.“ Pri starostoch podľa Eštoka zohrávajú výraznejšiu úlohu faktory ako požiadavka predchádzajúcej politickej skúsenosti, poznateľnosť vo verejnosti, dostupnosť finančných a organizačných zdrojov či existujúce kontakty. Kovačevičová ako jediná kandidátka na primátorku viaceré nároky napĺňa tým, že aktuálne pôsobí ako starostka mestskej časti Nad jazerom, je verejnosti relatívne známa, má skúsenosti a deklaruje aj prínos v podobe odborníkov. Nevyrovnané mestské zastupiteľstvo V Mestskom zastupiteľstve v Košiciach bude mať nový parlament 51 poslaneckých mandátov namiesto doterajších 41. Zvýšenie počtu kresiel si vyžiadalo aj prekreslenie volebných obvodov, ktoré Magistrát určil tak, aby sa malé mestské časti nespájali s veľkými. Najvýraznejšia zmena nastane v Starom Meste, kde si obyvatelia zvolia až piatich mestských poslancov namiesto doterajších troch. Úpravou prešli aj malé mestské časti Kavečany, Ťahanovce (obec) a Džungľa, ktoré po novom vytvoria spoločný obvod s jedným poslancom. Celomestské porovnanie (Mestské zastupiteľstvo Košice)RokPočet mandátovSpolu kandidátovZ toho žienZ toho mužov20224127462 (22,6 %)212 (77,4 %)20265127464 (23,4 %)210 (76,6 %)zdroj: Štatistický úrad SR Situácia vo vybraných obvodoch (2026) Volebný obvodMandátyDetaily k obvodu a kandidátomStaré Mesto5Nárast z pôvodných 3 poslaneckých mandátov.Západ (Terasa)8Z celkového počtu 47 kandidátov je len 8 žien (17,0 %).Dargovských hrdinov6Z celkového počtu 26 kandidátov sú len 4 ženy (15,4 %).Kavečany, Ťahanovce, Džungľa1Nový spoločný volebný obvod pre menšie mestské časti.zdroj: Štatistický úrad SR Hoci mandátov v meste pribudlo, celkový počet kandidátov (274) sa od roku 2022 nezmenil. Gabriel Eštok za tým vidí krátky čas na prípravu, keďže zmeny sa udiali 30. júna 2026 a kandidátne listiny sa predkladali do 25. augusta. „Reakcia politických tímov a perspektívnych kandidátov na túto zmenenú realitu tak bola pomerne krátka,“ konštatuje politológ a dodáva, že od aktívnejšej angažovanosti môže odrádzať aj „rastúca konfliktnosť politického prostredia.“ Nad jazerom najviac potenciálnych starostiek O posty starostov ôsmich najväčších košických mestských častí sa v roku 2026 uchádza celkovo 44 kandidátov, z toho 10 žien (22,7 %). V porovnaní s rokom 2022 ide o mierny nárast ženského zastúpenia – pred štyrmi rokmi kandidovalo na starostov 38 ľudí, z toho 8 žien (21,1 %). Rozdiely medzi jednotlivými sídliskami sú však priepastné. Kým na Sídlisku KVP a na Ťahanovciach sa o post starostu neuchádza ani jedna žena, na Západe, v Starom Meste a na Jazere kandidujú po dve až tri ženy. Najstabilnejšie zastúpenie si dlhodobo drží mestská časť Nad jazerom, kde mali ženy v roku 2022 väčšinu (60 %) a v roku 2026 tvoria tretinu kandidátky. Mestská časťKandidáti 2022(spolu / ženy / % žien)Kandidáti 2026 (spolu / ženy / % žien)Kandidátky na starostku (2026)Dargovských hrdinov6 / 1 (16,7 %)3 / 1 (33,3 %)Vladimíra Houdek BěhalováKošice – Juh5 / 2 (40,0 %)6 / 1 (16,7 %)Anna SúkeníkováKošice – Sever4 / 0 (0,0 %)5 / 1 (20,0 %)Adriana DivokováNad jazerom5 / 3 (60,0 %)9 / 3 (33,3 %)K. Hermelyová, A. Jenčová, L. KleinováSídlisko KVP2 / 0 (0,0 %)2 / 0 (0,0 %)žiadna kandidátka Sídlisko Ťahanovce5 / 1 (20,0 %)4 / 0 (0,0 %)žiadna kandidátka Staré Mesto5 / 0 (0,0 %)6 / 2 (33,3 %)R. Zolnaiová, A. Zvarová BašistováZápad (Terasa)6 / 1 (16,7 %)9 / 2 (22,2 %)P. Helfenová, B. ZemkováSPOLU38 / 8 (21,1 %) 44 / 10 (22,7 %) —zdroj: Štatistický úrad SR Zaujímavá situácia podľa Gabriela Eštoka vznikla na Sídlisku KVP. Súčasný starosta Ladislav Lörinc kandiduje na primátora, no o uvoľnené kreslo nezabojuje ani jedna žena. Hoci presné dáta chýbajú, politológ predpokladá príčinu v zotrvačnosti politického prostredia: „Hlavnou príčinou pravdepodobne bude práve spôsob náboru a podpory kandidátov, ktorý sa snaží reprodukovať v minulosti realizované procesy a spoľahnutie sa na kandidátov, ktorí boli aktívni v komunálnej politike ako poslanci mestskej časti, kde mali aj v minulosti výrazné zastúpenie muži,“ konštatuje politológ s dôvetkom, že bariéra ženského zastúpenia v košickej komunálnej politike často vzniká oveľa skôr, než vo volebnej miestnosti – už pri oslovovaní kandidátov. Ženy v miestnych zastupiteľstvách Samostatnou kapitolou sú voľby poslancov do miestnych zastupiteľstiev jednotlivých mestských častí. Kým vo väčšine veľkých mestských častí podiel žien osciluje pod hranicou 35 percent, najväčší medzivolebný skok zaznamenalo Sídlisko KVP. Podiel žien na kandidátnych listinách tam stúpol z 29,0 % na necelých 44 percent. Opačným extrémom je najväčšia košická mestská časť Západ (Terasa). Za štyri roky sa tam nezmenilo vôbec nič – o 13 kresiel bojuje na vlas presne rovnaký počet ľudí (61) s identickým a extrémne nízkym zastúpením žien (16,4 %). Mestská časťMandáty (2022 / 2026)Kandidáti 2022 (spolu / ženy / % žien)Kandidáti 2026 (spolu / ženy / % žien)Posun podielu žienSídlisko KVP13 / 1331 / 9 (29,0 %)32 / 14 (43,8 %)+14,8 %Sever11 / 1137 / 10 (27,0 %)43 / 17 (39,5 %)+12,5 %Košice – Juh13 / 1333 / 10 (30,3 %)43 / 14 (32,6 %)+2,3 %Nad jazerom13 / 1337 / 13 (35,1 %)48 / 15 (31,2 %)-3,9 %Staré Mesto13 / 1349 / 16 (32,7 %)59 / 17 (28,8 %)-3,9 %Dargovských hrdinov13 / 1343 / 7 (16,3 %)35 / 8 (22,9 %)+6,6 %Sídlisko Ťahanovce12 / 1131 / 8 (25,8 %)31 / 6 (19,4 %)-6,4 %Západ (Terasa)13 / 1361 / 10 (16,4 %)61 / 10 (16,4 %)0,0 %zdroj: Štatistický úrad SR Politická angažovanosť nie je v rámci mesta podľa Eštoka rozložená rovnomerne. Rozdiely v rámci jedného mesta vysvetľuje lokálnym prostredím: „Aktuálne sa javí, že je faktom, že rovnaké mesto a rovnaké volebné pravidlá ešte nemusia znamenať rovnaké politické príležitosti.“ Podľa neho tieto čísla ovplyvňuje aj pôsobenie odlišných politických subjektov, občianskych iniciatív a komunitných lídrov, ktorí zohrávajú významnú úlohu pri oslovovaní kandidátok. Bariéry v konzervatívnej spoločnosti Za celkovou stagnáciou ženského zastúpenia v Košiciach stojí podľa Eštoka aj časová náročnosť politickej činnosti. Tá priamo ovplyvňuje rodinné záväzky, ktoré sú podľa neho v konzervatívnej slovenskej spoločnosti často na pleciach žien, pričom hodnotenie kandidátov stále ovplyvňujú aj rodové stereotypy. Úspešná kandidatúra navyše málokedy vzniká spontánne, vyžaduje skôr oslovenie politickou stranou či lídrom. „Väčšinu kandidátov do mestského zastupiteľstva v Košiciach navrhli alebo podporujú existujúce politické subjekty, ktoré tvoria a aj v minulosti tvorili väčšinou muži,“ uzatvára Eštok s tým, že táto realita vedie skôr k zabetónovaniu aktuálneho stavu než k zmene vedúcej k vyrovnávaniu pomeru počtu mužov a žien. Nízky počet kandidátok však podľa jeho slov neznamená, že ženy o verejné angažovanie nemajú záujem, o čom svedčí ich aktivita v komunitných iniciatívach a občianskych združeniach. Problém vidí primárne v tom, aké príležitosti im politické prostredie dokáže reálne ponúknuť. text: Monika Ištvánováfoto: Mário Medzihradský
