Komunálne voľby 2026

Spravodajstvo

Regionálne voľby v číslach. Ako sa Košickému kraju darilo vo volebnej účasti od roku 2001?

V sobotu 24. októbra sa druhýkrát v histórii samostatnej Slovenskej republiky (SR) uskutočnia voľby do orgánov vyšších územných celkov (VÚC) spoločne s komunálnymi voľbami. Prvýkrát sa takto volilo v roku 2022. Voliči si v krajských hlasovaniach volia predsedov a poslancov samosprávnych krajov, ktorým dajú mandát na štvorročné obdobie. V rokoch 2001, 2005, 2009 a 2013 sa vo voľbách do orgánov VÚC v prípade predsedu využíval dvojkolový systém. Kandidát musel získať nadpolovičnú väčšinu zo všetkých platných hlasov. V prípade, že sa mu to nepodarilo, nasledovalo druhé kolo, do ktorého postúpili prví dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Slovenská republika (SR) je rozdelená na osem samosprávnych krajov, resp. vyšších územných celkov (VÚC): Bratislavský samosprávny kraj (BSK), Trnavský samosprávny kraj (TTSK), Trenčiansky samosprávny kraj (TSK), Nitriansky samosprávny kraj (NSK), Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK), Prešovský samosprávny kraj (PSK) a Košický samosprávny kraj (KSK). Prinášame prehľad voličskej účasti vo voľbách do orgánov VÚC v rokoch 2001, 2005, 2009, 2013, 2017 a 2022. Rok 2001 Išlo o historicky prvé voľby do orgánov VÚC. Konalo sa prvé kolo 1. decembra 2001 a druhé kolo (s výnimkou BSK) 15. decembra 2001. Účasť v prvom kole v rámci celej SR dosiahla 26,02 percenta oprávnených voličov a v druhom kole 22,6 percenta. Vo voľbách do orgánov VÚC bolo celkovo zvolených 401 poslancov do zastupiteľstiev ôsmich krajov. Účasť v jednotlivých krajoch:Bratislavský samosprávny kraj – voličská účasť 23,96 percenta oprávnených voličov. Počet zvolených poslancov bol 46.Trnavský samosprávny kraj – účasť v prvom kole bola 37,57 percenta oprávnených voličov, účasť v druhom kole v prípade županov dosiahla 33,70 percenta. Počet zvolených poslancov: 40.Trenčiansky samosprávny kraj – účasť v prvom kole bola 21,55 percenta oprávnených voličov. Účasť v druhom kole v prípade županov dosiahla 16,2 percenta. Počet zvolených poslancov: 45.Nitriansky samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 34,69 percenta oprávnených voličov, účasť v druhom kole v prípade županov bola 39,49 percenta. Počet zvolených poslancov: 52.Žilinský samosprávny kraj – účasť v prvom kole bola 23,47 percenta oprávnených voličov, v druhom kole v prípade županov dosiahla 10,85 percenta. Počet zvolených poslancov: 52.Banskobystrický samosprávny kraj – účasť v prvom kole bola 24,16 percenta oprávnených voličov, v druhom kole v prípade županov dosiahla 19,92 percenta. Počet zvolených poslancov: 49.Prešovský samosprávny kraj – účasť v prvom kole bola 25,50 percenta oprávnených voličov, v druhom kole v prípade voľby predsedu dosiahla 18,37 percenta. Počet zvolených poslancov: 60.Košický samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 21,79 percenta oprávnených voličov, v druhom kole v prípade županov bola 18,06 percenta. Počet zvolených poslancov: 57. Rok 2005 Voľby sa konali - prvé kolo 26. novembra 2005 a druhé kolo volieb predsedov krajov bolo 10. decembra 2005. Druhé kolo sa konalo vo všetkých ôsmich krajoch. Účasť v prvom kole v rámci celej SR dosiahla 18,02 percenta, v druhom kole 11,07 percenta oprávnených voličov. Celkovo bolo vo voľbách zvolených 412 poslancov. Účasť v jednotlivých krajoch:Bratislavský samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 14,45 percenta oprávnených voličov, v druhom kole v prípade voľby županov 10,72 percenta. Počet zvolených poslancov: 50.Trnavský samosprávny kraj – účasť v prvom kole bola 14,50 percenta oprávnených voličov, v druhom kole v prípade županov dosiahla 9,41 percenta. Počet zvolených poslancov: 40Trenčiansky samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 12,30 percenta oprávnených voličov, v druhom kole v prípade županov bola 7,12 percenta. Počet zvolených poslancov: 45.Nitriansky samosprávny kraj – účasť v prvom kole bola 27,67 percenta, v druhom kole v prípade županov dosiahla 16,19 percent. Počet zvolených poslancov: 52.Žilinský samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 15,69 percenta, v druhom kole bola 9,19 percenta. Počet zvolených poslancov: 57.Banskobystrický samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 18,65 percenta, v druhom kole v prípade županov bola 10,65 percenta. Počet zvolených poslancov: 49.Prešovský samosprávny kraj – účasť v prvom kole bola 19,47 percenta oprávnených voličov, v druhom kole v prípade voľby županov dosiahla 13,20 percenta. Počet zvolených poslancov: 62.Košický samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 19,27 percenta oprávnených voličov, v druhom kole bola 11,07 percenta. Počet zvolených poslancov: 57. Rok 2009 Voľby sa konali - prvé kolo 14. novembra 2009 a druhé kolo 28. novembra 2009. Druhé kolo volieb predsedov samosprávnych krajov sa konalo v štyroch krajoch - BSK, TSK, BBSK a PSK, v ktorých ani jeden z kandidátov nezískal v prvom kole nadpolovičnú väčšinu hlasov. Vo zvyšných štyroch samosprávnych krajoch (TTSK, NSK, ŽSK, KSK) županov zvolili už v prvom kole. Volebná účasť na celonárodnej úrovni - v prvom kole dosiahla 22,90 percenta oprávnených voličov, v druhom kole 18,39 percenta. Celkovo bolo zvolených 408 poslancov. Účasť v jednotlivých krajoch:Bratislavský samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 19,46 percenta, v druhom kole v prípade voľby župana bola 20,17 percenta. Počet zvolených poslancov: 44.Trnavský samosprávny kraj – konalo sa iba prvé kolo, v ktorom voličská účasť dosiahla 20,46 percenta. Počet zvolených poslancov: 40.Trenčiansky samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 20,59 percenta oprávnených voličov, v druhom kole v prípade voľby predsedu kraja bola 14,57 percenta. Počet zvolených poslancov: 45.Nitriansky samosprávny kraj – konalo sa iba prvé kolo, v ktorom voličská účasť bola 21,81 percenta. Počet zvolených poslancov: 54.Žilinský samosprávny kraj – konalo sa iba prvé kolo, v ktorom voličská účasť dosiahla 23,68 percenta. Počet zvolených poslancov: 57.Banskobystrický samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 27,06 percenta, v druhom kole v prípade voľby župana bola 15,77 percenta. Počet zvolených poslancov: 49.Prešovský samosprávny kraj – účasť v prvom kole bola 26,31 percenta oprávnených voličov, v druhom kole v prípade voľby župana dosiahla 14,57 percenta. Počet zvolených poslancov: 62.Košický samosprávny kraj – konalo sa iba prvé kolo, v ktorom voličská účasť dosiahla 22,93 percenta oprávnených voličov. Počet zvolených poslancov: 57. Rok 2013 Voľby sa konali - prvé kolo 9. novembra 2013 a druhé kolo 23. novembra 2013. Volebná účasť na celonárodnej úrovni - v prvom kole dosiahla 20,11 percenta oprávnených voličov, druhé kolo sa konalo konalo v piatich (BSK, TTSK, NSK, BBSK, KSK) krajoch a volebná účasť dosiahla 17,29 percenta. Celkovo bolo vo voľbách zvolených 408 poslancov. Účasť v jednotlivých krajoch:Bratislavský samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 21,65 percenta, v druhom kole v prípade voľby župana bola 17,89 percenta. Počet zvolených poslancov: 44.Trnavský samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 17,46 percenta, v druhom kole 17,41 percenta. Počet zvolených poslancov: 40.Trenčiansky samosprávny kraj – konalo sa iba prvé kolo s voličskou účasťou 17,37 percenta. Počet zvolených poslancov: 45.Nitriansky samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 17,90 percenta, v druhom kole v prípade voľby župana 15,52 percenta. Počet zvolených poslancov: 54.Žilinský samosprávny kraj – konalo sa iba prvé kolo, v ktorom voličská účasť dosiahla 21,57 percenta. Počet zvolených poslancov: 57.Banskobystrický samosprávny kraj – účasť v prvom kole dosiahla 24,58 percenta, v druhom kole v prípade voľby župana bola 24,61 percenta. Počet zvolených poslancov: 49.Prešovský samosprávny kraj – konalo sa iba prvé kolo s účasťou 22,13 percenta oprávnených voličov. Počet zvolených poslancov: 62.Košický samosprávny kraj – účasť v prvom kole bola 17,77 percenta oprávnených voličov, v druhom kole dosiahla 12,21 percenta. Počet zvolených poslancov: 57. Rok 2017 Voľby sa uskutočnili 4. novembra 2017. Voľba predsedov jednotlivých krajov bola už len jednokolová. Županom sa stal ten kandidát, ktorý získal najvyšší počet hlasov zo všetkých zúčastnených voličov hneď v prvom hlasovaní. Voličská účasť v rámci celej SR dosiahla 29,95 percenta oprávnených voličov. Celkovo bolo vo voľbách zvolených 416 poslancov. Účasť v jednotlivých krajoch:Bratislavský samosprávny kraj – účasť dosiahla 31,34 percenta. Počet zvolených poslancov: 50.Trnavský samosprávny kraj – účasť bola 24,74 percenta. Počet zvolených poslancov: 40.Trenčiansky samosprávny kraj – voličská účasť dosiahla 26,32 percenta. Počet zvolených poslancov: 47.Nitriansky samosprávny kraj – na voľbách sa zúčastnilo 26,83 percenta voličov. Počet zvolených poslancov: 54.Žilinský samosprávny kraj – Voličská účasť dosiahla 33,84 percenta. Počet zvolených poslancov: 57.Banskobystrický samosprávny kraj – voličská účasť dosiahla 40,29 percenta. Počet zvolených poslancov: 49.Prešovský samosprávny kraj – voličská účasť bola 29,40 percenta. Počet zvolených poslancov: 62.Košický samosprávny kraj – na voľbách sa zúčastnilo 26,73 percenta oprávnených voličov. Počet zvolených poslancov: 57. Rok 2022 Voľby do orgánov samosprávnych krajov sa v roku 2022 konali 29. októbra 2022 spoločne s komunálnymi voľbami. Voľba predsedov jednotlivých krajov bola len jednokolová. Celonárodná volebná účasť dosiahla 43,74 percenta. Zvolených bolo celkovo 419 poslancov samosprávnych krajov. Účasť v jednotlivých krajoch:Bratislavský samosprávny kraj – účasť dosiahla 38,60 percenta. Počet zvolených poslancov: 53.Trnavský samosprávny kraj – účasť bola 42,87 percenta. Počet zvolených poslancov: 40.Trenčiansky samosprávny kraj – voličská účasť dosiahla 44,80 percenta. Počet zvolených poslancov: 44.Nitriansky samosprávny kraj – na voľbách sa zúčastnilo 43,10 percenta voličov. Počet zvolených poslancov: 54.Žilinský samosprávny kraj – voličská účasť dosiahla 48,74 percenta. Počet zvolených poslancov: 57.Banskobystrický samosprávny kraj – voličská účasť dosiahla 45,13 percenta. Počet zvolen...
Včera 13:00

Všetky informácie o komunálnych voľbách 2026 na jednom mieste

Najnovšie články

Spravodajstvo z domova aj zo sveta

Zo sveta

Prezident Pavel: Prímerie na Ukrajine zmarila dohoda USA s Ruskom

Prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom bolo na dosah, kým americký prezident Donald Trump nezrušil sankcie na dodávky ruskej nafty. Uviedol to český prezident Petr Pavel v rozhovore pre magazín Politico a ďalšie médiá zo siete Axel Springer Global Reporters Network. Koordinované sankcie USA a Európy na ruskú ropu a priemyselné subjekty vytvárali tlak na Moskvu, ale Trumpova dohoda o vývoze ruskej nafty poskytla Rusku „čas na oddych“, tvrdí Pavel. Podľa Pavla je teraz dosiahnutie prímeria oveľa ťažšie, pretože Rusko využíva situáciu na únik z tlaku, čo pre nich predstavuje morálnu vzpruhu. Trumpov prístup k Rusku je podľa českého prezidenta otvorenejší než u európskych lídrov a môže byť ovplyvnený autoritatívnym štýlom Vladimira Putina. Trump podľa Pavla nevníma rusko-ukrajinskú vojnu ako boj medzi demokraciou a autokraciou, ale z pohľadu hospodárskej prosperity USA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr vyhlásil, že dohoda medzi Trumpom a Putinom hrá do karát Rusku. Trump kritizoval Zelenského za útoky na ruské rafinérie a obvinil ho z predlžovania vojny, zatiaľ čo o Putinovi hovoril pozitívne, tvrdí Politico. Pavel v rozhovore podporil Zelenského a označil Ukrajinu za obeť konfliktu. Zdôraznil, že Ukrajina nebola tou, ktorá zaútočila na Rusko. Hoci vyjadril obavy z americko-ruskej dohody, odmietol tvrdiť, že USA zradili Ukrajinu alebo európskych partnerov, ale označil to za chybu. Dodal, že dohoda dodáva Rusku novú nádej a je proti európskym záujmom. Nevylúčil, že v budúcnosti by európske krajiny mohli nakupovať ruskú ropu, ale Rusko by muselo rešpektovať suverenitu a hranice iných krajín.
Dnes 08:31, pred 33 minútami

Viac ako 219 článkov o najdôležitejších udalostiach z domova aj zo sveta za posledných 24 hodín

Podujatia, ktoré sa oplatí vidieť

Šport

Dopravný servis

Doprava v Košiciach je ráno miestami spomalená, najmä na prístupoch do centra. Kratšie zdržania hlásia vodiči aj z Barce, Krásnej a z okolia Nad jazerom.

Aktualizované: 22. 10. 2026 09:02

Načítavam mapu…

Zaujímavosti dňa

22
Október
Meniny
Sergej

Meno Sergej je slovanská podoba latinského mena Sergius, ktoré sa spája so starorímskym rodom Sergiovia. V pravoslávnom prostredí sa rozšírilo aj vďaka úcte k svätcom, najmä k Sergijovi Radonežskému, významnej postave ruského mníšstva 14. storočia. V slovanských krajinách sa meno často spája s kultúrnymi osobnosťami a umelcami, napríklad so skladateľom Sergejom Rachmaninovom. V bežnom používaní má aj domácke podoby ako Seroža či Sergejko.

Historické udalosti, ktoré sa udiali 22.10.
Slovenský snem uzákonil postavenie HSĽS a udelil Tisovi titul „vodca“

Slovenský snem uzákonil postavenie HSĽS a udelil Tisovi titul „vodca“

Pred 84 rokmi • 22.10.1942

Slovenský snem v roku 1942 spečatil zákonom výsadné postavenie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a posilnil tak jej moc v štáte. Súčasne udelil Jozefovi Tisovi titul „vodca“, čím formálne zvýraznil jeho vedúcu úlohu v režime.

V Clevelande sa českí a slovenskí lídri dohodli na spoločnom postupe za vlastný štát

V Clevelande sa českí a slovenskí lídri dohodli na spoločnom postupe za vlastný štát

Pred 111 rokmi • 22.10.1915

V Clevelande v USA v roku 1915 spojili zástupcovia českých a slovenských politických strán sily a prijali Clevelandskú dohodu o jednotnom postupe. Dokument mal zjednotiť politické úsilie v boji za spoločný samostatný štát Čechov a Slovákov.

Kennedy v TV vyhlásil námornú blokádu Kuby a žiadal stiahnutie sovietskych rakiet

Kennedy v TV vyhlásil námornú blokádu Kuby a žiadal stiahnutie sovietskych rakiet

Pred 64 rokmi • 22.10.1962

Americký prezident John Fitzgerald Kennedy v televíznom prejave vyzval ZSSR, aby odstránil rakety z Kuby, a zároveň oznámil námornú blokádu ostrova. Týmto krokom sa naplno rozbehla karibská kríza, jedna z najnebezpečnejších konfrontácií studenej vojny.

ISS prekonala rekord v nepretržitom pobyte ľudí vo vesmíre

ISS prekonala rekord v nepretržitom pobyte ľudí vo vesmíre

Pred 16 rokmi • 22.10.2010

Medzinárodná vesmírna stanica v roku 2010 prepísala dejiny, keď sa stala najdlhšie bez prestávky obývaným ľudským objektom vo vesmíre. Kontinuálny pobyt posádok sa začal 2. novembra 2000 a v čase rekordu trval 3641 dní.

Pavol Dobšinský
Pavol Dobšinský
spisovateľ
Výročie úmrtia
Pred 141 rokmi • 22.10.1885

Pavol Dobšinský patril k štúrovskej generácii a stal sa kľúčovou postavou pri záchrane slovenských ľudových piesní a povestí. Zomrel v roku 1885 v Drienčanoch pri Rimavskej Sobote a jeho najznámejšie knihy sú Slovenské povesti a Prostonárodné slovenské povesti.

Vincent Hložník
Vincent Hložník
maliar
Výročie narodenia
Pred 107 rokmi • 22.10.1919

V Svederníku sa narodil Vincent Hložník, maliar, grafik a ilustrátor, ktorého rozsiahla tvorba výrazne formovala slovenské moderné výtvarné umenie. Zomrel 10. decembra 1997.

Ferenc (Franz) Liszt
Ferenc (Franz) Liszt
skladateľ
Výročie narodenia
Pred 215 rokmi • 22.10.1811

Na svet prišiel Ferenc (Franz) Liszt, maďarský klavírny virtuóz, ktorý sa stal jednou z kľúčových postáv hudobného novoromantizmu. Popri skladaní pôsobil aj ako pedagóg a dirigent; zomrel 31. júla 1886.

Paul Cézanne
Paul Cézanne
maliar
Výročie úmrtia
Pred 120 rokmi • 22.10.1906

Francúzsky postimpresionistický maliar Paul Cézanne patril k tým, ktorí svojím prístupom nasmerovali moderné umenie od impresionizmu k novým smerom. Zomrel v roku 1906 a narodil sa 19. januára 1839.

Najnovšie videá

Mohlo by vás zaujímať