Komunálne voľby 2026

Spravodajstvo

Predvolebná anketa na Severe naznačuje tesný súboj o starostovskú stoličku. Takmer štvrtina hlasujúcich voliť nechce

Spoločnosť ANTIK Telecom zrealizovala ďalšiu predvolebnú anketu, tentoraz zameranú na preferencie obyvateľov košickej mestskej časti Sever. Tí si budú v komunálnych voľbách 24. októbra vyberať starostu spomedzi piatich kandidátov. Anketa sa uskutočnila od 7. do 9. októbra prostredníctvom televíznych set-top boxov a Smart TV spoločnosti ANTIK Telecom. Zapojili sa do nej zákazníci digitálnej televízie v dotknutej mestskej časti, pričom každý mohol hlasovať iba raz. Respondenti odpovedali na otázku, koho by volili za starostu mestskej časti Košice-Sever. Na výber mali všetkých piatich kandidátov zoradených podľa poradia na hlasovacom lístku, ako aj možnosť uviesť, že voliť nepôjdu. Tesný súboj Do ankety sa zapojilo celkovo 536 respondentov. Najviac hlasov spomedzi kandidátov získal Tomáš Kysela, ktorého podporilo 122 hlasujúcich, čo predstavuje 22,8 percenta všetkých odpovedí. Nasledoval Matej Kundrát so 113 hlasmi (21,1 percenta). Na treťom mieste medzi kandidátmi skončil František Ténai, ktorý získal 88 hlasov (16,4 percenta). Adrianu Divokovú podporilo 78 respondentov (14,6 percenta) a Petrovi Skurkaiovi odovzdalo hlas desať účastníkov ankety (1,9 percenta). Samostatnú skupinu tvorili respondenti, ktorí uviedli, že sa volieb nezúčastnia. Túto možnosť si vybralo 125 hlasujúcich, teda 23,3 percenta všetkých účastníkov. Išlo o najčastejšie zvolenú odpoveď v celej ankete. Podobné ankety aj inde Spoločnosť ANTIK Telecom využila podobný spôsob zisťovania volebných preferencií už v júli, keď zorganizovala celomestskú anketu pred voľbami košického primátora. Počas siedmich dní sa do nej zapojilo viac ako 10-tisíc respondentov. Aktuálna anketa na Severe je prvou, ktorá sa samostatne zamerala na voľby starostu konkrétnej košickej mestskej časti. Podľa spoločnosti projekt nevznikol na objednávku žiadneho kandidáta ani politickej strany. ANTIK vníma realizáciu podobných aktivít aj ako súčasť svojej spoločenskej zodpovednosti. Disponuje totiž technologickými riešeniami, ktoré umožňujú zisťovať názory verejnosti aj na úrovni jednotlivých mestských častí. „Sme presvedčení, že ak technologická spoločnosť disponuje nástrojmi, ktorými môže prispieť k lepšej informovanosti obyvateľov, transparentnosti a vecnej verejnej diskusii, mala by ich využívať aj vo verejnom záujme. Doterajšie skúsenosti nám zároveň ukázali, že ľudia majú záujem zapájať sa do podobných aktivít. Preto predpokladáme, že v realizácii predvolebných ankiet budeme pokračovať aj v ďalších košických mestských častiach,“ uviedla spoločnosť ANTIK Telecom vo svojom stanovisku. Výsledky však nemožno považovať za reprezentatívny prieskum verejnej mienky. Hlasovanie bolo dostupné iba zákazníkom digitálnej televízie ANTIK v mestskej časti Sever a účasť bola dobrovoľná. Zistené preferencie preto nemožno automaticky vzťahovať na všetkých oprávnených voličov ani z nich vyvodzovať výsledok komunálnych volieb. text: Michal Lendelfoto: Mário Medzihradský
Piatok 9.10.2026 16:50

Všetky informácie o komunálnych voľbách 2026 na jednom mieste

Najnovšie články

Spravodajstvo z domova aj zo sveta

Zo sveta

Macron vyzýva na dohodu o rozpočte EÚ pred voľbami vo Francúzsku

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyzval svojich kolegov z EÚ, aby do Vianoc uzavreli dohodu o dlhodobom rozpočte. Varoval, že v období pred voľbami v roku 2027 vo Francúzsku a iných častiach Európy to bude oveľa ťažšie. Európska únia, ktorá má 27 členov, sa snaží dosiahnuť dohodu o výdavkovom pláne, pričom sa obáva, že budúce rokovania by mohli byť narušené potenciálnymi euroskeptickými víťazstvami, najmä vo Francúzsku, kde vedie krajná pravica Marine Le Pen. Macron uviedol, že dohoda bude „komplikovaná medzi januárom a aprílom kvôli voľbám“, povedal jeden európsky diplomat pre AFP. Ďalší diplomat dodal, že Macron v Bruseli povedal ostatným lídrom, že od januára nebude „žiadny politický priestor“ na dohodu. Francúzska delegácia počas takmer štyroch hodín rokovaní o rozpočte špecificky spomenula voľby vo Francúzsku. Po stretnutí sa neobjavili žiadne výrazné pokroky, pričom lídri zmiernili svoje závery a vyzvali na „včasnú dohodu“ namiesto stanovenia pevného termínu do konca roka. Avšak úradník EÚ uviedol, že všetky členské štáty podporujú cieľ dosiahnuť dohodu pred koncom roka 2026. Rozpočet vo výške takmer dvoch biliónov eur určí hlavné priority EÚ na obdobie od roku 2028 do 2034, vrátane poľnohospodárstva, obrany, konkurencieschopnosti a migrácie. Lídri musia rozhodnúť, koľko poskytnú farmárom, čo minú na obranu, ako zvýšiť konkurencieschopnosť voči USA a Číne a či investovať európske peniaze do migračných „návratových centier“ v Afrike. Existujú však hlboké rozdiely a prakticky všetky krajiny sú proti najnovšiemu návrhu na stole. „Čelíme veľmi, veľmi ťažkým rokovaniam,“ povedal nemecký kancelár Friedrich Merz novinárom. Lídri sú „stále veľmi vzdialení“, dodal, naznačujúc, že by si mali „zobrať niekoľko extra košieľ“ na záverečné stretnutie plánované na december. Pocit naliehavosti je reálny, s voľbami vo Francúzsku, ale aj v Taliansku, Poľsku, Grécku a Fínsku, a s vedomím, že euroskeptické nové vlády by mohli značne sťažiť dosiahnutie dohody v roku 2027. Le Pen už sľúbila znížiť príspevok krajiny do rozpočtu EÚ, aby pomohla úsporám v druhej najväčšej ekonomike bloku. Le Pen cestovala do Bruselu pred summitom, aby varovala pred „demokratickým škandálom“, ak by lídri prijali rozpočet pred voľbami vo Francúzsku v apríli a máji. Írsko, ktoré drží rotujúce predsedníctvo EÚ, predstavilo najnovší návrh, ktorý tvorí základ rokovaní, s krátením rozpočtu o približne 140 miliárd eur. Na stole sú tri protichodné tábory, ktoré sú všetky nespokojné s tým, čo je navrhnuté. Na jednej strane je Nemecko, vedúce skupinu známych ako šetrní, vrátane Holandska a Švédska, ktoré požadujú krátenie o niekoľko stoviek miliárd eur. V inom rohu je Francúzsko, ktoré sa stavia proti masívnym kráteniam rozpočtu a verí, že kontinent potrebuje väčší fond na zvládnutie rastúcich výziev. Francúzsky úradník varoval, že bez „podstatných“ nových celoeurópskych daní vrátane daní na veľké spoločnosti, environmentálne zdanenie a poplatky za tabak nemôže byť dohoda. Paríž tiež chce celoeurópske dane na digitálne služby, kryptomeny a online hazard, čo požaduje aj Európsky parlament. A v treťom tábore sú „Priatelia kohézie“, ktorí požadujú viac financií špecificky na podporu poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja. „Návrh je jasne nedostatočný,“ povedal Španiel Pedro Sanchez, pričom tvrdil, že peniaze na stole sú „ďaleko od toho“, čo je potrebné na to, aby blok reagoval na mnohé výzvy, ktorým čelí. Predseda Európskej rady Antonio Costa bude viesť rokovania v odpočítavaní do decembra, pričom na koniec novembra bolo pridané mimoriadne stretnutie, aby sa rozpočet podarilo uzavrieť.
Dnes 23:07, pred 27 minútami
Zo sveta
Lídri členských krajín EÚ sa na štvrtkovom samite v Bruseli nedokázali zhodnúť na spoločnom stanovisku k otázkam konkure...
Dnes 22:51, pred 43 minútami

Viac ako 245 článkov o najdôležitejších udalostiach z domova aj zo sveta za posledných 24 hodín

Podujatia, ktoré sa oplatí vidieť

19.10.2026 18:00 - 19:00

Latino fit

Výmenník Važecká Košice

Šport

Dopravný servis

V Košiciach je momentálne doprava pokojná a bez hlásených komplikácií. Na sledovaných úsekoch sa nejazdí so zdržaním.

Aktualizované: 15. 10. 2026 23:32

Načítavam mapu…

Zaujímavosti dňa

15
Október
Meniny
Terézia

Meno Terézia sa zvyčajne spája s gréckym pôvodom a vykladá sa ako „žena z ostrova Théra“ (Santorini), hoci etymológia nie je úplne jednoznačná. V Európe sa rozšírilo najmä vďaka svätici Terézii z Avily, reformátorke karmelitánskeho rádu a významnej mystičke 16. storočia. V dejinách ho preslávila aj panovníčka Mária Terézia, jediná žena na čele habsburskej monarchie. Medzi známe nositeľky patrí aj svätá Terézia z Lisieux, patrónka misií a jedna z najčítanejších katolíckych autoriek 19. storočia.

Historické udalosti, ktoré sa udiali 15.10.
Slováci na Evereste bez kyslíka: Demján uspel, Psotka zahynul pri zostupe

Slováci na Evereste bez kyslíka: Demján uspel, Psotka zahynul pri zostupe

Pred 42 rokmi • 15.10.1984

Zoltán Demján a Jozef Psotka v roku 1984 vystúpili na Mount Everest bez použitia kyslíka, čo ich výkon radí medzi najodvážnejšie himalájske výstupy. Radosť z vrcholu však zatienila tragédia, keď Jozef Psotka pri zostupe zahynul.

Slovensko zdolalo Poľsko 2:1 a prezimovalo na čele kvalifikácie MS 2010

Slovensko zdolalo Poľsko 2:1 a prezimovalo na čele kvalifikácie MS 2010

Pred 18 rokmi • 15.10.2008

Slovenskí futbalisti v Bratislave zvládli kľúčový kvalifikačný duel na MS 2010, keď porazili Poľsko 2:1. Víťazstvo im zabezpečilo prezimovanie na prvej priečke tabuľky 3. skupiny.

Čína vstúpila medzi veľmoci s pilotovaným letom na obežnú dráhu

Čína vstúpila medzi veľmoci s pilotovaným letom na obežnú dráhu

Pred 23 rokmi • 15.10.2003

Čína sa v roku 2003 zaradila medzi úzku elitu, keď vyslala na obežnú dráhu Zeme raketu s ľudskou posádkou. Stala sa tak treťou krajinou sveta, ktorá dokázala uskutočniť pilotovaný let do vesmíru.

Irak hlasoval v referende o novej ústave

Irak hlasoval v referende o novej ústave

Pred 21 rokmi • 15.10.2005

Irakčania v roku 2005 rozhodovali v referende o novej ústave, ktorá mala nasmerovať krajinu k demokratickému usporiadaniu. Jej prijatie sa stalo dôležitým míľnikom v premene Iraku po páde režimu Saddáma Husajna.

Ivan Mistrík
Ivan Mistrík
herec
Výročie narodenia
Pred 91 rokmi • 15.10.1935

Ivan Mistrík patril k najvýraznejším charakterovým hercom svojej generácie a zanechal stopu na javisku aj pred kamerou. Narodil sa v Bratislave, pôsobil v Novej scéne a v Činohre SND, preslávil sa aj rolou kniežaťa Myškina v dramatizácii Dostojevského Idiota a účinkovaním vo filmoch Vyšší princíp, Orlie pierko či Medená veža; zomrel 8. júna 1982 samovraždou.

Alexander Mach
Alexander Mach
politik
Výročie úmrtia
Pred 46 rokmi • 15.10.1980

Alexander Mach patril k najvplyvnejším postavám vojnovej Slovenskej republiky – bol ministrom vnútra aj hlavným veliteľom Hlinkovej gardy. Po druhej svetovej vojne ho odsúdili na 30 rokov väzenia, no v roku 1968 bol amnestovaný; zomrel v Bratislave v roku 1980.

Hermann Göring
Hermann Göring
politik
Výročie úmrtia
Pred 80 rokmi • 15.10.1946

Smrť Hermanna Göringa uzavrela príbeh jedného z najvplyvnejších mužov nacistického režimu a šéfa Luftwaffe. Nemecký nacistický politik sa v norimberskej cele otrávil; narodil sa 12. januára 1893.

Mata Hari (Margaretha Geertruida Zelleová)
Mata Hari (Margaretha Geertruida Zelleová)
osobnosť
Výročie úmrtia
Pred 109 rokmi • 15.10.1917

Mata Hari sa stala symbolom zvodnej špionáže, no jej príbeh sa skončil pred popravnou čatou. Francúzi ju v roku 1917 popravili za špionáž; narodila sa ako Margaretha Geertruida Zelleová 7. augusta 1876.

Najnovšie videá

Mohlo by vás zaujímať