Najväčšie letiská na Slovensku majú za sebou úvod roka ako z rozprávky. V Bratislave aj Košiciach bol apríl historicky najúspešnejším mesiacom, keď v hlavnom meste vybavili 360-tisíc cestujúcich, v metropole východu zase 80 tisíc. Aj aktuálna neistá situácia v dodávke palív vyhovuje viac nízkonákladovým spoločnostiam, ktoré na našom trhu pôsobia.
Letná charterová sezóna
Prvý let z Košíc smeroval do egyptskej destinácie. Z metropoly východu sa v tomto roku cestuje priamym spojením do šestnástich lokalít v deviatich krajinách.
Rastie aj záujem o vzdušnú linku medzi najväčšími mestami Slovenska. Od polovice marca stúpol počet spojov na vnútroštátnej trase z 9 na 13 za jeden týždeň. Košické letisko aktuálne tiež ponúka najširšiu sieť pravidelných liniek vo svojej histórii.
„Letisko Košice hospodári s vlastnými zásobami paliva s kapacitou 600 tisíc litrov, čo nám dáva potrebný manévrovací priestor. Zásobovanie z centrálnej rafinérie aktuálne prebieha bez výpadkov, a prevádzku letiska môžeme označiť za stabilizovanú,“ informuje šéf marketingu Košického medzinárodného letiska Juraj Toth.
Bratislava očakáva milióny cestujúcich
Darí sa aj Bratislave. V tomto roku by na Letisku Milana Rastislava Štefánika chceli odbaviť až 4 milióny klientov, čo by bol takmer dvojnásobný nárast oproti vlaňajšku (2,4 milióny odbavených cestujúcich v roku 2025). V hlavnom meste pribudlo tiež 18 nových liniek a krízu v dodávkach paliva neočakávajú. Tú spôsobila v Európe a tiež po celom svete blokáda Hormuzského prielivu po tom, čo na Irán 28. februára 2026 zaútočili Spojené štáty americké.
„Nedostatok leteckého paliva nemal žiadny vplyv na priame lety z Bratislavy, tie sú naďalej vybavované podľa letového poriadku,“ uvádza hovorkyňa letiska Milana Rastislava Štefánika Veronika Demovičová.
„Konflikt na Blízkom východe obmedzil v období od februára do mája tohto roka nepravidelné plánované charterové lety cestovných kancelárií do Kataru, Bahrajnu, Ománu či Dubaja. Všetky tieto linky boli zrušené. Od štvrtka 28. mája však chceme zaviesť pravidelnú linku do izraelského Tel Avivu. Bude sa lietať trikrát týždenne,“ doplnila Demovičová.
Jeden liter za približne euro
Bežné letecké palivo v našich zemepisných šírkach má označenie Jet A-1. Je špeciálne upravené tak, aby nekryštalizovalo v extrémne nízkych teplotách vo vzduchu.
„Typické dopravné lietadlo používa prúdové motory a spotreba v nich je naozaj vysoká. Boeing 737 alebo Airbus 320 minú za jednu hodinu prevádzky až 3,5 tony paliva. Pritom ide o menšie lietadlá,“ hovorí Rudolf Andoga z Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Väčšie stroje pritom spotrebujú za hodinu zhruba 8 až 10 ton leteckého petroleja. Tretinu prevádzkovej hmotnosti lietadla tvorí iba palivo. Takýchto dopravných prostriedkov sú aj v tejto chvíli vo vzduchu tisíce.
Obrovské objemy paliva
Letecké spoločnosti si palivo kontrahujú vopred. Aj preto sa ich súčasné výkyvy na trhu s ropnými komoditami netýkajú priamo. Odraziť sa môžu až pri rokovaniach o cenách na ďalšiu časť dopravnej sezóny.
„Prevádzkovatelia odoberajú obrovské množstvá paliva. Preto sa im aj cena prispôsobuje a väčšinou ide o vzájomnú dohodu. Jeden liter leteckého petroleja sa však pohybuje na úrovni jedného eura. Odvíja sa to od prevádzkovateľa, množstva či dostupnosti technickej infraštruktúry. Tam, kde sa musí dovážať, sú ceny prirodzene vyššie. Väčšie dopravné lietadlo potrebuje na svoju niekoľkohodinovú prevádzku aj stovky ton paliva. Sú to obrovské objemy, ktoré si bežný smrteľník ani nevie predstaviť,“ priznáva Rudolf Andoga.
„Napriek tomu je letecká doprava čoraz ekologickejšia. Už aj na zaoceánskych linkách sa využívajú iba dvojmotorové modely. Pri plnom obsadení vychádza spotreba na jedného človeka na úrovni dvoch litrov na sto kilometrov, čo sa vyrovná spotrebe osobného auta, v ktorom sa vezú traja či štyria cestujúci,“ dodáva Andoga.
Sezóna ohrozená nie je
Krátkodobé výkyvy na trhu nemajú výrazný vplyv na ceny leteniek. Ťažba a dodávky paliva sú robustný a dynamický segment, ktorý sa vie prispôsobiť rôznym krízam. Zvrat by mohol nastať až vo chvíli, keby sa konflikty vo svete vyostrili alebo znásobili. Zo súčasnej krízy môžu podľa odborníka Rudolfa Andogu paradoxne ťažiť nízkonákladové prepravné spoločnosti:
„Väčšie podniky prevádzkujú dlhšie zaoceánske lety a tie si prirodzene nenechajú len tak vziať, majú na nich práva a niekoľkoročné kontrakty. Preto sa radšej vzdajú kratších liniek, ktoré nie sú ekonomicky až také výnosné, len aby si udržali svoje vlajkové trasy z Európy do USA či Austrálie.“
Súboj na regionálnych letiskách
Aktuálne sa v prevádzke viac darí menším regionálnym letiskám, kde sa vyostruje konkurenčný súboj malých dopravných spoločností. Súčasná situácia zodpovedá pozitívnym výsledkom Košíc a Bratislavy v úvode roka.
„Od začiatku januára do konca apríla sme odbavili celkovo 1 039 839 cestujúcich na príletoch a odletoch, čo predstavuje nárast o 147 percent v porovnaní s rovnakým obdobím vlani (421 tisíc cestujúcich). Letisko M. R. Štefánika je tak vďaka trojcifernému rastu jedným z najúspešnejších letísk v Európe, keďže letiská na Starom kontinente rastú v priemere mesačne len o 4 percentá v porovnaní s minulým rokom,“ ozrejmila Veronika Demovičová.
Vnútroštátna linka funguje dobre
Letecká doprava je aj na Slovensku na vzostupe.
„Máme tiež linku Košice – Bratislava, ktorú už využili státisíce zákazníkov. Je síce dotovaná štátom, ale zatiaľ funguje dobre. Do budúcna azda dôjde aj k cenovej korekcii leteniek, ale aktuálne neočakávam žiadny prepad záujmu či iné problémy. Všetko sa však bude odvíjať od toho, ako dlho konflikt na Blízkom východe potrvá,“ uzatvára Rudolf Andoga.
text: Lukáš Mano
foto: Mário Medzihradský