Do Košického kraja mieri takmer 50 miliónov eur. Podľa ministra zdravotníctva bol doteraz vynechávaný z investičnej mapy

Irán v stredu vyhlásil, že návrat k vojne so Spojenými štátmi je nepravdepodobný, aj keď obe strany pomaly smerujú k dohode. Prezident Donald Trump však vyjadril nespokojnosť s najnovšou ponukou Teheránu. Americký líder varoval, že by mohol byť nútený 'dokončiť prácu', ak sa nedosiahne lepšia dohoda, hoci optimizmus ohľadom mierovej dohody, ktorá by znovu otvorila dôležitú obchodnú trasu cez Hormuzský prieliv, spôsobil pokles cien ropy. Boje sú pozastavené od 8. apríla, ale rokovania o ukončení konfliktu a obnovení obchodu cez blokovanú vodnú cestu stagnujú, čo otriasa globálnou ekonomikou. Vysoký predstaviteľ Iránskych revolučných gárd Mohammad Akbarzadeh uviedol, že návrat k vojne je nepravdepodobný kvôli 'slabosti nepriateľa', ale varoval, že armáda je 'pripravená s plnými zásobníkmi' v prípade útoku, informovala agentúra Tasnim. Trump na stretnutí v Bielom dome uviedol, že sa neponáhľa s uzavretím dohody, hoci cez víkend tvrdil, že je blízko. 'Irán veľmi chce uzavrieť dohodu. Zatiaľ sa im to nepodarilo. Nie sme s tým spokojní, ale budeme,' povedal. 'Buď to, alebo budeme musieť jednoducho dokončiť prácu.' Vojna na Blízkom východe vypukla koncom februára po americko-izraelských útokoch na Irán, čo zasiahlo región a spôsobilo prudký nárast cien ropy. Po náznakoch pokroku z oboch strán nádeje na bezprostrednú dohodu poslali ceny ropy v stredu nadol o viac ako päť percent. K optimizmu prispela aj správa iránskej štátnej televízie, ktorá uviedla, že Washington sa v návrhu rámcovej dohody zaviazal zrušiť námornú blokádu Iránu, obnoviť dopravu v Hormuzskom prielive a stiahnuť americké sily z oblasti Perzského zálivu. Biely dom však túto správu rýchlo označil za 'úplnú fikciu'. Deň predtým Irán obvinil USA z porušenia prímeria a varoval, že je pripravený na odvetu po najvážnejších útokoch od začiatku prímeria. Americká armáda uviedla, že v noci z pondelka na utorok uskutočnila 'obranné údery' zamerané na iránske raketové stanovištia a lode kladúce míny. Iránske ministerstvo spravodajstva medzitým tvrdilo, že USA a Izrael sa stále snažia zvrhnúť islamskú republiku a rozdeliť Irán, obviňujúc ich zo snahy vyvolať rozdelenie a vykonávať sabotážne misie. Irán a USA sú zapojené do slovnej vojny už niekoľko týždňov, pričom sa snažia vyrokovať dohodu s pomocou Pakistanu. Ani jedna strana sa nezdá byť pripravená na kompromis v kľúčových otázkach, medzi ktoré patrí Hormuzský prieliv a iránsky jadrový program. V stredu námorníctvo Revolučných gárd trvalo na tom, že len lode 'ochotné dodržiavať iránske príkazy' budú môcť prechádzať cez vodnú cestu. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok uviedol, že mierová dohoda je na dosah, ale že Hormuzský prieliv bude znovu otvorený 'tak či onak'. V ďalšom kroku k normalizácii pre Iráncov úrady v utorok čiastočne obnovili prístup k internetu po trojmesačnom výpadku. 'Cítim sa lepšie, pretože konečne môžem používať svoje obľúbené aplikácie,' povedala Hana, 20-ročná študentka v Teheráne, ktorá uviedla len svoje krstné meno. 'Zároveň mám obavy, že vojna môže kedykoľvek pokračovať a opäť ma odrezať od priateľov.' Amir, 27-ročný softvérový vývojár v iránskom hlavnom meste, tiež uviedol, že sa obáva obnovenia bojov napriek rozhovorom o dohode. 'Mám pocit, že nič nie je ešte isté... Denná otázka je, či budú dnes v noci raketové útoky?' Na libanonskom fronte vojny Izrael v stredu spustil rozsiahle útoky a vyhlásil veľkú časť juhu krajiny za novú bojovú zónu, vyzývajúc jej obyvateľov, aby odišli. Varovanie ešte viac spochybnilo krehké prímerie, ktoré nadobudlo účinnosť 17. apríla, ale málo prispelo k zastaveniu bojov medzi Izraelom a Iránom podporovaným Hizballáhom, ktorý zatiahol Libanon do vojny, keď v marci zaútočil na Izrael. Irán požaduje, aby sa akákoľvek mierová dohoda vzťahovala aj na Libanon. Izraelský vojenský hovorca varoval libanonských civilistov, aby sa evakuovali na sever od rieky Zahrani – ktorá tečie približne 40 kilometrov severne od izraelsko-libanonskej hranice – 'pretože všetky oblasti južne od rieky sú považované za bojové zóny'. Hizballáh predtým uviedol, že jeho bojovníci sa stretli s izraelskými silami 'na bezprostrednú vzdialenosť' v strategicky významnom meste tesne za izraelsky vyhlásenou 'žltou líniou' na juhu Libanonu, kde jeho jednotky operujú. Žltá línia sa väčšinou zhoduje s riekou Litani, asi 30 kilometrov južne od Zahrani. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok prisľúbil 'rozdrviť' Hizballáh a izraelský armádny šéf podplukovník Eyal Zamir v stredu uviedol, že 'intenzifikujeme naše operácie, aby sme zasiahli Hizballáh čoraz tvrdšie'.