V irackom meste Nadžaf, kde sa nachádza majestátny chrám Imáma Alího, panuje ticho. Pred vojnou na Blízkom východe tu zneli hlasy pútnikov z celého sveta. Absencia turistov spôsobuje, že miestni obchodníci a majitelia hotelov majú málo práce a dúfajú v návrat davov, ktoré by oživili ich podnikanie. "Iránci nás zamestnávali, či už klenotníkov, obchodníkov s látkami alebo taxikárov. Teraz tu nie sú," hovorí majiteľ klenotníctva Abdel Rahim Harmoush. Milióny šiitských moslimov z celého sveta každoročne navštevujú Nadžaf a Karbalu. Avšak regionálna vojna, ktorá vypukla koncom februára po útokoch USA a Izraela na Irán, zastavila obvyklý prílev pútnikov z Iránu, Libanonu, krajín Perzského zálivu, Indie, Afganistanu a ďalších krajín. Irak bol do konfliktu vtiahnutý od začiatku, s útokmi na americké záujmy a ozbrojené skupiny podporované Teheránom. "Ľudia v posvätných mestách žijú z náboženského turizmu," hovorí Harmoush, ktorý pracuje na starom trhu pri zlatom dóme mauzólea v Nadžafe už 38 rokov. Chrám je zdobeným pohrebiskom Alího, zaťa proroka Mohameda, štvrtého islamského kalifa a prvého šiitského imáma. Harmoush varuje pred ekonomickým kolapsom, ak kríza pretrvá: majitelia obchodov nebudú schopní platiť nájom a dane, taxikári zostanú bez pasažierov a robotníci budú mať problém nájsť prácu. Majiteľ hotela Abu Ali musel prepustiť päť zamestnancov, pričom zostal len jeden, aby sa staral o takmer 70 prázdnych izieb. "Ako môžem platiť mzdy, keď nie je práca?" pýta sa. Saeb Abu Ghneim, predseda hotelovej asociácie v Nadžafe, uviedol, že 80 percent z 250 hotelov v meste bolo zatvorených, pričom viac ako 2 000 zamestnancov bolo prepustených alebo na neplatenom voľne. Dodal, že väčšina náboženského turizmu v Nadžafe závisí od Iráncov, nasledovaných libanonskými návštevníkmi a inými národnosťami. Tento sektor, ktorý už prežil zatvorenie mešít a chrámov počas pandémie, je vzácnym typom turizmu v krajine, ktorá sa spamätáva z desaťročí konfliktov. Náboženský turizmus je tiež významným zdrojom príjmov pre irackú ne-ropnú ekonomiku. Pred vojnou mal 28-ročný Moustafa al-Haboubi problém zvládnuť davy čakajúce na výmenu cudzej meny za iracké dináre. Teraz trávi dlhé hodiny prezeraním telefónu alebo rozhovormi so susedmi. "Sotva máme jedného alebo dvoch zákazníkov," hovorí. "Teraz tu nie sú žiadni pútnici, iránski ani iní." Aj po krehkom prímerí, ktoré nadobudlo účinnosť 8. apríla a po opätovnom otvorení irackého vzdušného priestoru, sa veľa nezmenilo. Niektorí pútnici prichádzajú počas týždňa, zatiaľ čo cez víkendy je oblasť o niečo živšia, keď Iračania navštevujú posvätné miesta. Situácia nie je iná ani v Karbale, ktorá je asi 80 kilometrov severne od Nadžafu a je domovom chrámov uctievaných vnukov proroka Mohameda, Imáma Huseina a jeho brata Abbasa. Hlavná ulica spájajúca dve zlaté chrámy a okolité uličky boli kedysi plné turistov kráčajúcich na modlitby. Dnes sú návštevníci takmer výlučne Iračania. "Situácia je nebezpečná... katastrofa," hovorí Israa al-Nasrawi, vedúca turistického výboru v Karbale. Varovala, že vojna zdevastovala ekonomiku mesta, znížila počet turistov o približne 95 percent a prinútila stovky hotelov zatvoriť. Mnohé pútnické cestovné kancelárie sú nečinné. Akram Radi, ktorý v tomto sektore pracuje 16 rokov, uviedol, že jeho spoločnosť kedysi pomáhala až 1 000 návštevníkom mesačne, ale teraz funguje len na 10 percent kapacity. "Možno budem musieť zatvoriť a hľadať si inú prácu," povedal.