Iránske Revolučné gardy v nedeľu uviedli, že Spojené štáty stoja pred voľbou medzi „nemožnou“ vojenskou operáciou alebo dohodou s Teheránom. Toto vyhlásenie prišlo po tom, čo prezident Donald Trump odmietol najnovší iránsky mierový návrh.
Rokovania medzi oboma krajinami sú od 8. apríla, kedy nadobudlo platnosť prímerie, v slepej uličke. Doposiaľ sa uskutočnilo len jedno kolo priamych mierových rozhovorov.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že Teherán predložil 14-bodový plán zameraný na ukončenie vojny a že Washington naň už odpovedal prostredníctvom pakistanských sprostredkovateľov. „Túto odpoveď prehodnocujeme a podnikneme potrebné kroky,“ uviedol hovorca Esmaeil Baqaei pre štátnu televíziu.
Trump však už ponuku zamietol. „Čoskoro preskúmam plán, ktorý nám Irán práve poslal, ale nemôžem si predstaviť, že by bol prijateľný, keďže ešte nezaplatili dostatočne vysokú cenu za to, čo urobili ľudstvu a svetu za posledných 47 rokov,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.
Podľa amerického spravodajského webu Axios návrh stanovuje „mesačnú lehotu na rokovania o dohode na znovuotvorenie Hormuzského prielivu, ukončenie americkej námornej blokády a trvalé ukončenie vojny v Iráne a Libanone“.
Revolučné gardy v nedeľu vyzvali Trumpa, aby si vybral medzi „nemožnou operáciou alebo zlou dohodou s Iránskou islamskou republikou“. „Priestor pre rozhodovanie USA sa zúžil,“ uviedli.
Európski spojenci Washingtonu sú znepokojení, že čím dlhšie zostane prieliv uzavretý, tým viac budú trpieť ich ekonomiky. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul požadoval jeho znovuotvorenie a v rozhovore so svojím iránskym náprotivkom Abbasom Araghchim zdôraznil, že Nemecko podporuje vyjednané riešenie, ale že „Irán musí úplne a overiteľne vzdať sa jadrových zbraní a okamžite otvoriť Hormuzský prieliv“.
V krátkom rozhovore s novinármi vo West Palm Beach na Floride v sobotu americký prezident odmietol špecifikovať, čo by mohlo vyvolať novú americkú vojenskú akciu. „Ak sa budú správať zle, ak urobia niečo zlé, ale teraz uvidíme,“ povedal. „Ale je to možnosť, ktorá by sa mohla určite stať.“
Minister financií Scott Bessent uviedol, že americká námorná blokáda je len súčasťou širšieho ekonomického embarga. „Dusíme režim a nie sú schopní platiť svojim vojakom. Toto je skutočná ekonomická blokáda a je to vo všetkých častiach vlády – všetky ruky na palube,“ povedal v rozhovore pre Fox News.
V ďalšej bojovnej rétorike vojenský poradca iránskeho najvyššieho vodcu Mojtaba Khamenei, Mohsen Rezaei, uviedol, že iránske sily by potopili americké lode. „USA sú jediným pirátom na svete, ktorý vlastní lietadlové lode. Naša schopnosť čeliť pirátom nie je menšia ako naša schopnosť potopiť vojnové lode. Pripravte sa na cintorín vašich lodí a síl,“ napísal na X.
Neexistujú dôkazy, že by Irán počas vojny potopil nejaké americké vojenské plavidlá.
Axios začiatkom týždňa informoval, že Trumpov vyslanec Steve Witkoff požiadal, aby sa iránsky jadrový program vrátil na rokovací stôl. Misia Iránu pri OSN však poukázala na masívny americký jadrový arzenál a v sobotu obvinila Washington z „pokryteckého správania“ voči iránskym jadrovým ambíciám.
Irán si od začiatku vojny udržuje kontrolu nad Hormuzským prielivom, čím blokuje hlavné toky ropy, plynu a hnojív do svetovej ekonomiky, zatiaľ čo Spojené štáty uvalili proti-blokádu na iránske prístavy. Ceny ropy sú približne o 50 percent vyššie ako pred vojnou.
Podpredseda iránskeho parlamentu Ali Nikzad uviedol, že podľa návrhu zákona, ktorý sa zvažuje na správu prielivu, by 30 percent vybraných poplatkov išlo na vojenskú infraštruktúru, zvyšok na „ekonomický rozvoj“.
„Správa Hormuzského prielivu je dôležitejšia ako získanie jadrových zbraní,“ povedal.
V Iráne sa prehlbuje ekonomický dopad vojny, pričom vývoz ropy je obmedzený a inflácia presahuje 50 percent. „Každý sa snaží to vydržať, ale... rozpadajú sa,“ povedal 40-ročný Amir, obyvateľ Teheránu, pre reportéra AFP so sídlom mimo krajiny. „Ešte sme nevideli veľa z ekonomických účinkov, pretože každý mal trochu úspor. Mali nejaké zlato a doláre na horšie časy. Keď sa minú, veci sa zmenia.“
Irán zvažuje odpoveď USA na mierový plán po varovaní pred vojenskou akciou
Rýchly súhrn
- Revolučné gardy tvrdia, že USA majú na výber medzi vojenskou operáciou a „zlou dohodou“ s Iránom.
- Rokovania medzi USA a Iránom sú od 8. apríla v slepej uličke; prebehlo len jedno kolo priamych rozhovorov.
- Teherán mal predložiť 14-bodový návrh cez mediátora; Trump ho na Truth Social spochybnil ako neprijateľný.
- Podľa Axios návrh zahŕňa jednomesačnú lehotu na rokovania o dohode a témy ako Hormuzský prieliv či ukončenie vojny v Iráne a Libanone.
- Iránsky poradca Mohsen Rezaei pohrozil potopením amerických lodí; text uvádza, že neexistujú dôkazy o potopení amerického plavidla Iránom počas vojny.
Zobraziť rýchly súhrn Schovať rýchly súhrn
Rýchly súhrn
- Revolučné gardy tvrdia, že USA majú na výber medzi vojenskou operáciou a „zlou dohodou“ s Iránom.
- Rokovania medzi USA a Iránom sú od 8. apríla v slepej uličke; prebehlo len jedno kolo priamych rozhovorov.
- Teherán mal predložiť 14-bodový návrh cez mediátora; Trump ho na Truth Social spochybnil ako neprijateľný.
- Podľa Axios návrh zahŕňa jednomesačnú lehotu na rokovania o dohode a témy ako Hormuzský prieliv či ukončenie vojny v Iráne a Libanone.
- Iránsky poradca Mohsen Rezaei pohrozil potopením amerických lodí; text uvádza, že neexistujú dôkazy o potopení amerického plavidla Iránom počas vojny.