Svetový deň boja proti malárii, ktorý sa každoročne pripomína 25. apríla, prináša tento rok povzbudivé, ale aj varovné správy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že 47 krajín už nemá výskyt malárie a 37 krajín hlásilo menej než 1000 prípadov. Od roku 2000 do 2024 sa počet krajín s endemickým výskytom znížil zo 108 na 80. Napriek tomu globálna situácia stagnuje, s 282 miliónmi prípadov a 610.000 úmrtiami v roku 2024, čo je mierny nárast oproti predchádzajúcemu roku.

WHO upozorňuje, že škrty v zdravotníckej pomoci ohrozujú dosiahnutý pokrok. Financovanie je nedostatočné, čo v kombinácii s klimatickými zmenami, konfliktmi a komunitnými krízami môže viesť k návratu malárie. Svetový deň boja proti malárii, podporovaný WHO od roku 2008, nahradil Africký deň boja proti malárii a snaží sa o širokú kampaň na všetkých úrovniach.

Malária, známa aj ako bahenná horúčka, je prenášaná komármi rodu Anopheles a vyskytuje sa v subsaharskej Afrike, Ázii, Južnej Amerike a na Blízkom východe. Ochorenie môže byť život ohrozujúce, s príznakmi ako zimnica a vysoká horúčka. Prevencia zahŕňa ochranné oblečenie a sieťky proti komárom, liečba sa opiera o chinín a jeho deriváty.

Od roku 2000 sa podarilo zabrániť 2,2 miliardám prípadov a 12,7 miliónom úmrtí. V roku 2024 tvorilo 84 % dodávok vakcín do Afriky účinnejšie typy, čo je výrazný nárast oproti 10 % v roku 2019. Vakcinácia a sezónna chemoprevencia sú dostupné pre milióny detí, no prístup k službám na prevenciu a liečbu je stále nedostatočný.

Historicky významný je objav francúzskeho lekára Charlesa Louisa Alphonse Laverana, ktorý v roku 1880 identifikoval prvoky ako príčinu malárie, za čo získal Nobelovu cenu v roku 1907.