O novela zákona o meste Košice, ktorú ešte v auguste 2025, predložili poslanci Igor Šimko (Hlas) a Andrej Sitkár (Smer), by mala Národná rada končene rozhodovať vo štvrtok 23. apríla.
Oznámili to v stredu v zaslanej tlačovej správe. Zároveň v nej informujú, že parlamentný výbor pre verejnú správu regionálny rozvoj odobril ich pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý pripravili k vlastnej novele. Na rokovanie Národnej rady tak bude v rámci druhého čítania predložený s odporúčaním ho schváliť.
Koaliční poslanci zmenu zákona o meste Košice presadzujú so zámerom zreformovať dvojúrovňovú samosprávu Košíc do efektívnejšej a finančne racionálnejšej podoby. Menej mestských častí podľa nich prinesie výrazné finančné úspory, ktoré sa použijú na investície.
Investície, nie aparáty
Pripomínajú, že na rozdiel od 17 mestských častí v Bratislave, kde žije viac ako dvojnásobok obyvateľov, či Viedni kde pri takmer 2 miliónoch ľudí a 23 mestských častiach, Košice ich majú 22.
„8,7 milióna EUR ročne dnes stojí Košičanov 22 starostovských stoličiek, stovky poslancov, aparáty 22 miestnych úradov. Ľudia chcú opravené športoviská, opravené škôlky, školy, ihriská, chodníky, alebo starostlivosť o zeleň, či nové parkovacie miesta. Tento problém je v Košiciach na stole desiatky rokov a rovnako dlho ho starostovia a doterajšie vedenia Košíc nevyriešili. Pristúpili sme preto k riešeniu na úrovni Národnej rady“ povedal Šimko
Podľa vlani predloženého návrhu novely sa má počet poslancov meste zvýšiť počet mestských poslancov zo 41 na 51, čím sa ma dosiahnuť že každá zo súčasných mestských častí bude mať poslanca mesta. Zároveň chcú Šimko a Sitkár zaviesť funkciu tretieho námestníka primátora, ktorý má zabezpečiť prechod práv, povinností a kompetencií na nové mestské časti.
Miestne namiesto mestských častí
K týmto navrhovaným zmenám teraz Šimko a Sitkár pridávajú ďalšie. Ich podstatou je znovuzavedenie inštitútu referenda do zákona o meste Košice a vznik miestnych častí ako nových územných jednotiek, na ktoré by sa transformovali zrušené mestské časti. Tým sa majú zachovať ich historické názvy, symboly a identita.
Svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh vládni poslanci opisujú tak, že podľa neho by mesto Košice mohlo po dohode s mestskými poslancami a starostami pripraviť vlastný model územného členenia. Konkrétne to znamená, že by s ním musela súhlasiť Rada starostov a do konca marca 2027 schváliť mestské zastupiteľstvo. Miestne zastupiteľstvá každej mestskej časti by pritom museli súhlasiť s jej premenou na miestnu časť.
O takto samosprávnymi politikmi dohodnutom koncepte nového územného členenia mesta by následne rozhodovali Košičania v referende. Konalo by sa v deň volieb do Národnej rady, pravdepodobne na jeseň 2027.
Navrhujú mantinely
Predstavitelia samospráv mesta a mestských častí by ale museli dodržať isté podmienky. Maximálny počet mestských častí by totiž nemohol presiahnuť desať, dve najmenšia by nesmeli mať menej ako päť tisíc obyvateľov, ostatné nie menej ako 20-tisíc.
Dvojica vládnych poslancov pôvodne avizovala, že výsledkom ich pozmeňujúceho návrhu budú štyri mestské časti namiesto 22, pričom nové územné jednotky by kopírovali administratívne členenie existujúcich okresov Košice 1 až Košice 4.
Z aktuálneho návrhu, ktorý prešiel výborom pre verejnú správu, vyplýva, že na modely Košíc so štyrmi mestskými časťami, ktoré kopírujú okresy, stále trvajú. Ten by ale začal automaticky platiť až vtedy, ak by žiaden alternatívny model územného usporiadania Košíc v predpísaných mantineloch nevznikol, prípadne by referendum o návrhu mesta na nové usporiadanie mestských častí nebolo pre nízku účasť platné alebo malo negatívny výsledok.
Šimko: Demokratické a udržateľné
„Cieľom je zabezpečiť, aby sa riešenie témy už ďalej neodkladalo,“ tvrdí Šimko. Podľa neho hľadajú funkčný kompromis medzi efektívnym riadením mesta a demokratickou legitimitou rozhodnutia. „Pustili sme sa do procesu zmeny s vedomím, že to nebude jednoduché... Veríme, že týmto spôsobom sa podarí zaviesť riešenie, ktoré bude férové pre ľudí, demokratické a dlhodobo udržateľné,“ povedal.
S účinnosťou nového územného usporiadanie Košíc, či už vzíde z referenda alebo v podobe záložného plánu zákonom nariadených štyroch mestských častí, sa počíta od začiatku nového volebného obdobia samospráv v roku 2030.
Vedenie mesta Košice na zákonodarnú iniciatívu koaličných poslancov v minulosti reagovalo tak, že východiskom reformy mestských častí má byť analýza, ktorú dalo spracovať akademickým odborníkom. Hotová má byť v prvej polovici roku 2026.
Čaká sa na analýzu
Primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) sa opakovane vyjadril, že model s 22 mestskými časťami považuje za mimoriadne nákladný a neudržateľný. S jeho reformou je ale podľa neho potrebné počkať na výsledky analýzy, ktorá mesto dalo spracovať akademikom z dvoch slovenských univerzít. Hotová má byť v prvej polovici tohto roka.
„Hľadáme odpoveď, koľko mestských častí alebo či vôbec mestské časti v meste Košice treba na to, aby bolo čo najefektívnejšie riadené. Očakávam, že táto vysoko odborná analýza bude dobrým základom a predpokladom nielen ako správne a dobre spravovať mesto Košice, ale mohli by z toho byť aj východiská, ako správne a dobre riadiť slovenskú samosprávu,“ povedal Polaček v máji 2025.
Opozičné strany opakovane kritizovali, že zásadná reforma Košíc sa presadzuje po častiach cez pozmeňujúci návrh. Hnutie Progresívne Slovensko (PS) na štvrtok 23. apríla zvolali tlačový konferenciu, na ktorej sa k téme vyjadrí aj kandidát PS na primátora Košíc Martin Mudrák.
text: Roman Rokytka
hlavná foto: Mário Medzihradský