Slovensko čelí najnižšej pôrodnosti od druhej svetovej vojny, upozornil na negatívny demograficky vývoj v roku 2025 Štatistický úrad Slovenskej republiky. Dôsledkom je značný pokles populácie.  

„Na konci roka 2025 žilo v Slovenskej republike celkovo 5 409 407 obyvateľov, ich počet medziročne klesol o viac ako 10-tisíc," uvádza úrad v tlačovej správe z konca marca. 

 

Hlavným faktorom je prirodzený úbytok obyvateľstva. V priebehu minulého roka sa na Slovensku totiž narodilo 42-tisíc živých detí, ale zomrelo až viac ako 53,5 tisíca ľudí. Krajina zaznamenala prirodzený úbytok už šiesty rok za sebou. Pokles na historicky najnižšiu hodnotu potvrdzuje aj hrubá miera pôrodnosti. Posledné štyri roky sa rodí menej ako tisíc detí na 100-tisíc obyvateľov, čo je rekordne nízky počet.

Demografická kríza výrazne zasiahla aj Košice. Potvrdzuje to Ondrej Ficeri, urbanista zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied v Košiciach (CSPV SAV). 

Zlom počas pandémie 

Opisuje, že len medzi rokmi 2018 a 2024 klesol počet narodených detí v meste o približne o 25 percent. „Do roku 2019 mali Košice stabilne kladný prirodzený prírastok, no počas pandémie COVID-19 sa situácia otočila a mesto sa dostalo do červených čísiel," povedal. 

S pôrodnosťou klesá aj plodnosť. Tento ukazovateľ vyjadruje to, koľko detí pripadá na jednu ženu. 

Demograf Branislav Šproch, vedúci Prognostického ústavu SAV, opisuje, že Košice, spolu s Bratislavou, sa dostali do kategórií populácií s extrémne nízkou plodnosťou, čo je pod 1,3 dieťaťa na ženu. 

„Znižovanie hodnôt úhrnnej plodnosti tu prebieha už štvrtý rok po sebe, pričom najmä v posledných troch išlo o pomerne dynamický prepad," konštatuje aj Šproch s tým, že v roku 2025 sa úhrnná plodnosť dostala v Košiciach na hranicu 1,16 dieťaťa.  

Ročne o sto detí menej  

Oficiálne údaje Štatistického úradu potvrdzujú, že v roku 2025 sa v Košiciach narodilo 1 541 detí, čo predstavuje desaťročné minimum. „Pre porovnanie, v roku 2015 ich bolo 2 206, teda o 665 viac. Od roku 2020 klesá tento počet v priemere o 100 novorodencov ročne," uvádza hovorkyňa úradu Jana Morháčová.

Kým v roku 2020 mali Košice 238 593 obyvateľov, v roku 2025 to bolo 223 678 osôb. Ide teda o úbytok takmer 15 000 osôb v priebehu piatich rokov. „Medzi rokmi 2021 a 2025 mesto strácalo priemerne 1 500 ľudí ročne, pričom v poslednom sledovanom roku klesol počet obyvateľov o 1 300," dopĺňa Morháčová.

Úmrtnosť pritom zostáva relatívne stabilná. Od roku 2015 sa ročné počty zomretých pohybujú mierne nad hranicou 2 000 osôb. Jedinou výraznou odchýlkou bol rok 2021 s počtom 3 173 úmrtí, čo reflektovalo vtedajšiu pandemickú situáciu.

Trend jednodetnosti  

Rozhodovanie mladých Košičanov stať sa rodičmi dnes podľa Ficeriho ovplyvňuje mix celoslovenských trendov a špecifík života v metropole východu. „Hoci sú platy v IT a priemysle v Košiciach nadpriemerné, ceny bytov sa v posledných rokoch priblížili bratislavským. Odkladanie prvého dieťaťa do veku 30+ je v tomto prostredí štandardom, nie výnimkou. Priemerný vek matiek v Košiciach sa posunul k hranici 30 rokov, čo prirodzene znižuje šancu na druhé či tretie dieťa," vysvetľuje.

Podľa Šprochu je znižovanie plodnosti v posledných rokoch dôsledkom nielen pandémie, ale aj vysokej inflácie, zhoršením životných podmienok a neistotou aj v politickej situácii. „Rast bezdetnosti a jednodetnosti môže vytvárať dojem, že rezignácia na reprodukciu alebo len narodenie jedného dieťaťa sú legitímnou reprodukčnou stratégiou," povedal. 

Trend potvrdzujú čísla Štatistického úradu. Kým v roku 2015 bol priemerný vek matiek pri pôrode 30,43 roka, v roku 2025 sa zvýšil na 31,14 roka. Ešte pred rokom 2012 mali pritom košické prvorodičky v priemere menej ako 30 rokov.

Emigrácia ničí rodinu 

Mnohí mladí z Košíc naďalej odchádzajú za prácou do zahraničia alebo do Bratislavy. „To rozbíja prirodzené rodinné siete, napríklad starí rodičia nie sú nablízku, aby pomohli s vnúčatami," vysvetľuje Ficeri s tým, že odliv ľudí znamená aj menej prostriedkov v mestskom rozpočte na školskú infraštruktúru.

Z časových meraní Štatistického úradu vyplýva, že kým v roku 2015 bol celkový úbytok obyvateľstva na úrovni 264 osôb, v roku 2025 dosiahol 1 392. Výrazný štatistický zlom nastal v roku 2021, kedy sa táto hodnota v Košiciach prepadla na 1 582 osôb.

Tento skokový nárast však súvisí s tým, že sčítanie obyvateľov v roku 2021 spresnilo evidenciu a zosúladilo papierový stav s realitou. Zo štatistík tak  vypadli ľudia, ktorí v meste dlhodobo nežili, hoci tam mali stále vedený trvalý pobyt.

Sťahovanie do satelitov 

Suburbanizácia Košíc je podľa Ficeriho ďalším výrazným faktorom vyľudňovania samotného mesta.  Súvisí to s tým, že výstavba rodinných domov je v Košiciach extrémne drahá. 

„Ľudia preto volia radšej okolité obce, v ktorých sú ceny pozemkov nižšie a z hľadiska dostupnosti prírodného prostredia aj atraktívnejšie. Rozrastajú sa tak obce ako Čaňa, Geča, Valaliky, Malá Ida, Baška, Budimír, Beniakovce či Sady nad Torysou. Všimnime si, že sú to obce, ktoré ležia hneď za administratívnou hranicou metropolitného sídla," hovorí Ficeri a dodáva, že obyvatelia síce v týchto obciach bývajú, ale celodenné aktivity vykonávajú v meste.

Šprocha potvrdzuje, že do „suburbánneho prostredia sa sťahujú mladé rodiny, ktoré plánujú narodenie dieťaťa, prípadne ďalšieho dieťaťa a v dôsledku toho sa snažia riešiť svoje bytové podmienky". V meste teda ostávajú mladí, ktorí ešte prehodnocujú rodičovstvo alebo odkladajú toto rozhodnutie a majú problémy s vlastným bývaním.

Rodičovstvo brzdia ceny

Najväčšou prekážkou pre mladých ľudí pri zakladaní rodiny sú ceny bývania a služieb, ktoré sú neúmerné geopolitickej pozícii Košíc na mape Európy.  „Je to anomália, ktorá sa dá vysvetliť stretom niekoľkých faktorov. V prvom rade je tu vysoký počet zahraničných študentov, ktorí sú ochotní platiť za bývanie a služby sumy porovnateľné s európskymi metropolami. V kontraste s tým stojí priemerný hrubý mesačný plat, pri ktorom miestna populácia musí robiť kompromisy aj ohľadne plánovania rodičovstva," hovorí Ficeri.

Podľa Šprochu sú ďalšími faktormi aj nutnosť flexibility a dlhšej prípravy na trh práce, neistota v zamestnaní a pokles životnej úrovne v dôsledku inflácie. K ďalším problémom môžu patriť otázky „vysokého zaťaženia žien, nerovnaká rodová deľba práce, vysoké náklady stratených príležitostí pri starostlivosti o deti (penalizované sú opätovne najmä ženy), drahá starostlivosť o deti". To všetko vedie k prehodnocovaniu rodinných a reprodukčných stratégií mladých v meste.

Tisíce „neviditeľných“ obyvateľov

Reálny počet ľudí zdržiavajúcich sa v meste je odhadovaný na približne 250 000 až 260 000 obyvateľov. „Urbanisti tento počet zistili na základe dát o pohybe SIM kariet a produkcie komunálneho odpadu. To znamená, že približne 30 000 až 40 000 ľudí žije v Košiciach dlhodobo bez prihlásenia. Záujmom mesta je, aby si trvalý alebo prechodný pobyt prihlásili, napríklad takými opatreniami, ako je plánovaná výstavba nájomných bytov," vyplýva podľa Ficeriho z analýz a podkladov k novému Územnému plánu mesta Košice 2025.

treba sa opýtať na toto: Štatistika/ demografia o počte obyvateľov v Košiciach zahŕňa tých, ktorí majú v KE trvalý pobyt. Je ale veľké množstvo ľudí, ktorí tu žijú bez prihlásenia ( legislatíva neukladá majiteľom bytov povinnosť dať nájomníkom súhlas na prihlásenie na prechodný alebo trvalý pobyt, a na druhej strane ľudia , ktoí dlhodobo žijú mimo svojho trvalého bydliska, nemajú  povinnosť sa prihlásiť na faktickom miest dlhodobého pobytu - ako to zohľadňujú popisované demografické trendy? )      - hotovo

text: Monika Ištvánová

foto: fb Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice