Návrh zákona rieši zníženie počtu mestských častí v Košiciach; v rozprave dominovala opozícia.
Zuzana Mesterová (PS) označila návrh za unáhlený a právne chaotický a spájala ho s kampaňou Igora Šimka (Hlas-SD).
Ondrej Dostál (SaS) považuje cieľ znížiť počet MČ za legitímny, no upozornil, že podobný problém je aj inde na Slovensku.
Igor Šimko uviedol, že návrh bol konzultovaný s odborníkmi; referendum by mohlo byť v deň volieb 2027.
Ak referendum neprejde, od roku 2030 alebo 2031 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa okresného členenia.
Poslanci Národnej rady SR ukončili štvrtkové rokovanie diskusiou o novele zákona, ktorá navrhuje zníženie počtu mestských častí v Košiciach. V rozprave dominovali opoziční poslanci, ktorí kritizovali výrazné zmeny pridané v druhom čítaní. Zuzana Mesterová (PS) označila návrh za unáhlený a právne chaotický, pričom ho považuje za súčasť kampane Igora Šimka (Hlas-SD), ktorý má kandidovať na post predsedu Košického samosprávneho kraja. Mesterová sa pýtala, čo sa stane, ak parlament schváli návrh, ale referendum v Košiciach nebude úspešné. Ondrej Dostál (SaS) uznal cieľ znížiť počet MČ za legitímny, no zdôraznil, že podobný problém existuje aj inde na Slovensku. Igor Šimko pripomenul, že návrh bol konzultovaný s odborníkmi z Košíc a ak sa poslanci dohodnú na referendovej otázke, referendum by sa mohlo konať v deň parlamentných volieb v roku 2027. Ak by referendum nebolo úspešné, od roku 2030 alebo 2031 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia. Poslanci sa vrátia do rokovacej sály v piatok ráno, kde ich čaká pokus o otvorenie mimoriadnej schôdze k odvolávaniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Na programe je aj návrh Smeru-SD na zrušenie hlasovania poštou zo zahraničia v parlamentných voľbách, ktoré má byť nahradené voľbou zo zastupiteľských úradov, a rozšírenie hlasovania zo zahraničia na prezidentské voľby. Zmeny sa majú týkať aj výšky volebnej kaucie pre voľby do NR SR a Európskeho parlamentu. V piatok poslanci nebudú hlasovať a zasadať majú do 16.00 h.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že projekt Future Combat Air System (FCAS), na ktorom spolupracujú Francúzsko, Nemecko a Španielsko, pokračuje bez zlyhania. Po piatkovom stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom uviedol, že obaja lídri poverili svojich ministrov obrany, aby sa zamerali na viaceré oblasti spolupráce. Macron zdôraznil, že nejde len o vývoj nového bojového lietadla, ale aj o širšiu spoluprácu v oblasti európskej bezpečnosti. Podľa jeho slov Európa potrebuje jednotu a suverenitu viac než kedykoľvek predtým. Hovorkyňa nemeckej vlády potvrdila, že spolupráca ministrov obrany by mala v najbližších týždňoch priniesť konkrétne kroky. FCAS je navrhnutý ako komplexný systém zbraní novej generácie, kde budú pilotované stíhačky spolupracovať s dronmi a ďalšími systémami v rôznych prostrediach cez dátový cloud. Systém má byť funkčný od roku 2040 a nahradiť súčasné nemecké Eurofightery a francúzske Rafale. Ak sa projekt podarí, pôjde o najnákladnejší zbrojársky projekt v Európe s odhadovanými nákladmi v stovkách miliárd eur. Napriek tomu, že spoločnosti Dassault, Airbus a Indra, ktoré sú do projektu zapojené, zatiaľ nedosiahli dohodu o konštrukcii stíhačky, Macron verí v úspech. Neúspech projektu by znamenal značný krok späť pre európsku obranu a vzťahy medzi Francúzskom a Nemeckom.