V polovici februára bol v Košiciach pochovaný Róbert Botoš. Od roku 2014, kedy bol v Dóme svätej Alžbety korunovaný, bol známy ako rómsky kráľ Róbert I. Pohreb pre svoju okázalosť zaujal najmä bulvárne média.
Pohrebný sprievod prechádzal košickou Hlavnou ulicou, sprevádzala ho živá dychová hudba, pozlátenú rakvu zosnulého viezol historický koč ťahaný štvorzáprahom bielych koní. Tomuto aktu predchádzal trojdňový kar a kondolencie.
Ani po takmer dvoch mesiacoch od tejto udalosti ale nie sú známe žiadne informácie o jeho nasledovníkovi. Keď sa ich redakcia Naše Košice snažila zistiť, ukázalo sa, že aj samotná funkcia rómskeho kráľa nie je inštitútom, ktorý má jasný status a jednoznačné pravidlá.
Splnomocnenec: Nie je to oficiálna funkcia
Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity odpovedal, že pozadie ustanovenia nástupcu posledného rómskeho kráľa z Košíc nepozná. Nedisponujú ani informáciou o dočasnom zástupcovi či dátume volieb nového kráľa.
„Rómsky kráľ je reprezentantom rómskej komunity, ktorá si ho spomedzi zástupcov svojej komunity vyberá, nie je však žiadnou oficiálnou „funkciou“, ktorá by zakladala relevantné pracovné partnerstvo s Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Úrad nevstupuje žiadnym spôsobom do volieb rómskeho kráľa, ani nemonitoruje kandidátov. Ide o reprezentatívnu funkciu s vplyvom na komunitu, ktorá ho rešpektuje ako svoju autoritu," uviedla riaditeľka mediálneho odboru úradu Miriam Žiaková.
Dodala, že splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško bol iba dlhoročným osobným priateľom pána Róberta Botoša a úrad vyjadril nielen rešpekt a úctu voči jeho osobe, ale prejavil aj sústrasť pozostalým.
Róbert Princ Botoš, najstarší syn zosnulého Róberta Botoša, v rozhovore s redakciou Naše Košice odpovedal otázkami, v ktorých naznačoval, že v rámci svojej komunity budú postupovať podľa pravidla, že trón dedí najstarší potomok. Tento princíp nasledovníctva je rozšírený vo väčšine monarchií.
„Nám všetkým je to jasné. Podľa našej rómskej tradície budem držať smútok za mojím otcom rok. Preto sa k tomu nechcem ešte vyjadrovať,“ povedal.
Opakoval, že ide o „internú vec" a rómska aj nerómska verejnosť sa dozvie meno nového rómskeho kráľa v čase jeho korunovácie.
Romistka: Jedni uznávajú, iní nie
Výskumu inštitútu rómskeho kráľa sa roky venuje romistka Markéta Hajská, ktorá pôsobí na Ústave etnológie a stredoeurópskych a balkánskych štúdií Karlovej univerzity v Prahe. Čerpá pritom z dobových prameňov, novinových článkov a osobných rozhovorov s Rómami aj Nerómami.
Niektorí kráľa uznávajú, iní nie
Hajská hovorí, že na území Česka a Slovenska dochádza v posledných desaťročiach k názorovým rozkolom a rozličným záujmom medzi jednotlivými skupinami Rómov. „To znamená, že paralelne môže byť zvolených viacero kráľov vo viacerých oblastiach krajiny. Otázna je aj miera autority kráľa. Niektorí osobu kráľa uznávajú, iní nie,” konštatuje.
Podľa nej je veľmi zložité určiť povahu a význam inštitúcie rómskeho kráľa. Jedným z dôvodov je, že pri skúmaní tejto témy opakovane naráža na tú istú dilemu. „Problémom je úplná jednostrannosť existujúcich zdrojov, ktoré ponúkajú výhradne záznamy pochádzajúce od majority,“ vysvetľuje.
Zároveň podľa nej Rómovia o týchto vnútorných záležitostiach možno zámerne podávajú novinárom a verejnosti posunutý obraz. V tejto veci preto odkazuje len na texty zo 70. rokov minulého storočia. Z nich zistila, že inštitút rómskeho kráľa poznali väčšinou len kočovní Rómovia. „Pohreb jedného kráľa, na ktorom sa zišlo veľa Rómov, väčšinou býval spojený s voľbou nového,” opisuje zvyklosť.
Volia si ho olašskí Rómovia
Nepochybné ale podľa nej je, že v komunite olašských Rómov v Česku sa do súčasnosti zachovala voľba kráľa. Aj rodina Botošovcov je súčasťou komunity olašských Rómov.
Hajská opisuje, že v českých médiách sa píše skôr o olašskom kráľovi, nie rómskom. Pripomína, že po roku 2000 sa v Ostrave žijúci kráľ Jan Lipa vyjadril, že určité okolnosti inštitúcie majú ostať Nerómom zatajené. „Samotní olašskí Rómovia význam funkcie veľmi dobre chápu a hierarchia jednotlivých pozícií je pre nich jednoznačná,” vysvetľuje Hajská.
Romistka ďalej vysvetľuje, že niektoré skupiny českých alebo slovenských Rómov používali pre svojho vodcu termín kráľ, iné barón či vajda. Ďalšou nezodpovedanou otázkou ostáva aj to, aké veľké komunity a na ako veľkom území tento vodca zastupoval.
Pri snahe aspoň čiastočne zadefinovať právomoci rómskeho kráľa, si Hajská pomáha postavou niekdajšieho rómskeho kráľa Antona Stojku, ktorého volali Báno z Topoľčian. Jeho synovec o ňom romistke povedal, že ako kráľ bol zároveň sudcom.
„Chodili za ním rodiny z blízkeho aj ďalekého okolia, aby im robil súdy. Kráľ sa staral o to, aby rodiny medzi sebou nebojovali, aby nekradli a aby bol medzi nimi pokoj. Zabezpečoval, aby nekradli ani deti a aby chodili do školy,” zaznamenala jeho výpoveď.
Dôkaz o sebaorganizovaní
Aj keď právomoci ani pôsobnosť kráľa nie sú jasné, aj tak má podľa Hajskej táto funkcia pre rómsku komunitu význam. „Ide o určitú snahu Rómov hľadať vlastnú politickú reprezentáciu,” vysvetľuje.
Dodáva, že tiež sa na to možno pozerať ako na jeden z aspektov vytvárania vlastných organizačných štruktúr. „Domnievam sa, že je to dôkazom o sebaorganizovaní Rómov na území Česka a Slovenska,” konštatuje Hajská.
Pre formu a efekt
Zmieňuje aj text Mileny Hübschmannovej, ktorá založila českú romistiku. Podľa neho rómski králi neboli nikdy skutočnými hovorcami alebo zástupcami Rómov. „Ich voľba bola skôr pre formu a efekt," povedala.
Uzatvára, že najmä u dlhodobo usadlých Rómov na Slovensku sa inštitúcia rómskeho kráľa nevyskytuje.
text: Roman Rokytka, Monika Ištvánová
titulná foto: TASR