Pre pôvodnú flóru a správcov zelene predstavujú dlhodobý problém. Invázne rastliny ako pohánkovec či pajaseň žliazkatý napriek pravidelnej údržbe prosperujú aj v Košiciach.
Mesto disponuje pomerne podrobnou databázou výskytu inváznych rastlín, aj keď posledné mapovanie prebehlo v roku 2021. Z neho vyplýva, že najviac takejto expanzívnej vegetácie je v mestských častiach Sever, Juh a Staré Mesto.
Na Severe sa nachádzajú nepôvodné druhy na ploche vyše 81 hektárov, na Juhu je to asi 15 hektárov, v Starom Meste viac ako štyri hektáre.
Pôvodom z Ázie
Podľa botanika Roberta Gregoreka si v Košiciach a jeho okolí najčastejšie všimneme porasty pohánkovca. „Je to nepôvodný druh byliny pochádzajúci z východnej Ázie, ktorý v našich podmienkach vytvára husté monokultúry a nekompromisne potláča pôvodnú vegetáciu,“ vysvetľuje.
Ide o trojmetrovú rastlinu s charakteristickými srdcovitými listami a červenými škvrnami na stonkách. Zastaviť jej šírenie je v praxi veľmi náročné. V zoznamoch, ktoré spravuje Štátna ochrana prírody, je pohankovec zaradený do kategórie inváznych rastlín „vzbudzujúcich vážne obavy Slovenskej republiky".
Kosačka problém zhoršuje
Zarastá rozsiahle plochy, no botanik upozorňuje, že kosenie stav nezlepší a môže mať presne opačný efekt.
„Je to len tlmenie problému. Navyše takéto nechemické, čisto mechanické oslabovanie porastov môže urýchliť aj rozvláčenie častí rastlín na iné miesta,“ hovorí Gregorek.
Pripomína, že pohánkovec sa rýchlo množí úlomkami po kosení. „Niekedy sa považuje za úspech už len to, ak sa podarí udržať ho na aktuálnej ploche a zabrániť jeho rozvoju do okolia,“ dodáva.
Odborné odporúčania preto podporujú kombináciu mechanických zásahov a systémových herbicídov, hoci ich použitie vo verejnej zeleni podlieha prísnym obmedzeniam.
Správa mestskej zelene v Košiciach (SMsZ) aplikuje práve takýto postup. Referent pre styk s verejnosťou Marek Lukáč hovorí, že na podnikom spravovaných plochách pohankovec japonský odstraňujú pravidelne. „Plochy sa podľa intenzity rozšírenia ošetrujú kombinovane, a to herbicídnymi postrekmi a mechanicky niekoľkokrát ročne," povedal.
Kým pohánkovec predstavuje bylinnú hrozbu, na sídliskách robí problémy agresívna invázna drevina, pajaseň žliazkatý, ktorý predstavuje najvážnejšou hrozbou pre prírodu. „Neuveriteľná rozmnožovacia schopnosť tejto dominantnej a prispôsobivej dreviny ju posúva do pozície silného konkurenta akejkoľvek inej flóry,“ vysvetľuje Gregorek. V databázach Štátnej ochrany prírody je zaradený k rastlinám „vzbudzujúcim obavy Európskej únie".
Pajaseň tak postupne vytláča pôvodné stromy z mestských plôch a šíri sa aj za hranice mesta. Botanici našli spôsob, ako túto drevinu cielene ničiť biologickým prístupom. „Objavila sa nádej na tlmenie dominantného invázneho potenciálu tejto dreviny pomocou bio-preparátu AILANTEX. Mycélium špecifického druhu huby dokáže výrazne oslabiť a niekedy zlikvidovať tohto agresívneho votrelca,“ opisuje Gregorek fungovania preparátu.
Podľa Lukáča Správa mestskej zelene prípravok využíva: „Použitím Ailantexu napĺňame literu zákona, ktorý ukladá povinnosť účinne odstraňovať invázne druhy. Plánujeme postupovať tak ako doteraz, čiže odstraňovanie kombináciou výrubu a chemickej likvidácie.“
Na leto 2026 SMsZ nechystá podľa Lukáča žiadne výnimočné či plošne rozsiahlejšie akcie, likvidácia bude prebiehať v rámci bežnej údržby pod dohľadom fytopatológa a vyškolených zamestnancov SMsZ.
Chýbajú nové metódy
S externými botanikmi podnik nespolupracuje. „Všeobecne platí, že tejto téme sa málo venuje na univerzitnej pôde alebo vo výskumnej sfére a neprichádzajú nové, účinné metódy boja, ktoré by bolo možné aplikovať v praxi,“ tvrdí Lukáč.
Základný problém však podľa neho leží inde než v metodike. Drvivá väčšina inváznych drevín totiž rastie na plochách, ktoré SMsZ nemá v správe. „Napríklad na neudržiavaných plochách alebo v okapových chodníkoch, ktoré sú súčasťou budov,“ upozorňuje hovorca.
Správca verejnej zelene aj botanici sa tak zhodujú, že akákoľvek snaha akéjkoľvej organizácie vyjde nazmar, ak budú zákonnú povinnosť odstraňovať invázne rastliny ďalší majitelia a správcovia súkromných pozemkov ignorovať.
text a titulná foto: Monika Ištvánová