Rok 1915 priniesol v Turecku vyvrcholenie masového vyvražďovania Arménov, ktoré si vyžiadalo približne 1,5 milióna obetí. Do vypuknutia druhej svetovej vojny išlo o jednu z najväčších genocíd namierených proti jedinému národu.
Slovenský horolezec Jozef Kopold v roku 2007 vystúpil na osemtisícovku Šiša Pangma a pridal tak výrazný výkon do histórie našich himalájskych výstupov. Vrchol vysoký 8046 metrov dosiahol alpským štýlom juhozápadnou stenou po britskej trase.
V roku 1921 sa prvýkrát bežal Beh Devín – Bratislava, ktorý sa rýchlo stal symbolom vytrvalosti a športovej tradície. Podujatie spojilo Devín s Bratislavou a položilo základ legendárnej bežeckej klasiky.
Devínska vychádzka študentov bratislavského lýcea pod vedením Ľudovíta Štúra sa stala hlasným gestom za sebaurčenie slovenského národa a priniesla aj prvé použitie názvu Bratislava namiesto Prešporka. Mládež tam prvýkrát spievala pieseň Hej, Slováci Samuela Tomášika, ktorá neskôr zľudovela ako hymna štúrovského hnutia a v rokoch 1939–1945 bola štátnou hymnou prvej Slovenskej republiky.
Dobytie hradu Hajnáčka Turkami pripomenulo, ako tvrdo sa osmanská expanzia opierala o pevnosti v regióne. V roku 1566 tak hrad prešiel do rúk Osmanov a zmenil pomery v okolí.
Na Námestí sv. Petra sa slávnostnou omšou začala inaugurácia nového pápeža Benedikta XVI., ktorá pritiahla obrovskú pozornosť veriacich. Na ceremoniál prišlo vyše pol milióna ľudí z celého sveta, vrátane takmer 100-tisíc návštevníkov z jeho rodného Nemecka.
Ozbrojenci z Frakcie červenej armády v Štokholme prepadli veľvyslanectvo NSR, zastrelili dvoch diplomatov a zajali 11 rukojemníkov. Prepustenie 26 väzňov z okruhu Baader–Meinhofovej si vynucovali násilím a pri akcii zahynuli aj dvaja z útočníkov.
Britská kráľovná Alžbeta II. ocenila Winstona Churchilla rytierskym titulom, čím vyzdvihla jeho výnimočné postavenie v krajine. Vyznamenanie získal priamo ako úradujúci britský premiér.
Rok 1915 priniesol v Turecku vyvrcholenie masového vyvražďovania Arménov, ktoré si vyžiadalo približne 1,5 milióna obetí. Do vypuknutia druhej svetovej vojny išlo o jednu z najväčších genocíd namierených proti jedinému národu.
V čase Francúzskej revolúcie vznikla pieseň „La Marseillaise“, ktorá sa rýchlo stala silným symbolom republikánskeho nadšenia. V roku 1795 ju Francúzsko prijalo za svoju štátnu hymnu.
Pád Stepana Timofejeviča Razina ukázal, ako rýchlo sa môže povstalecký vodca ocitnúť v nemilosti vlastných. Zámožní donskí kozáci ho v roku 1671 vydali cárovi a ten ho v júni dal na moskovskom Červenom námestí rozštvrtiť.
Bratislava sa v roku 1997 rozlúčila s Viktorom Kubalom, výraznou postavou slovenskej animácie a filmovej satiry. Ako režisér a animátor vytvoril takmer 400 krátkometrážnych filmov a aj celovečerný animovaný titul Zbojník Jurko.
Odišiel Janko (Ján) Blaho, prvý slovenský profesionálny operný spevák, ktorý pomáhal formovať domácu opernú scénu. Zomrel v Bratislave v roku 1981, narodil sa 15. septembra 1901.
Ján Melkovič patril k výrazným tváram slovenskej divadelnej a filmovej scény, najmä vďaka hudbe aj herectvu v Radošinskom naivnom divadle. Do RND nastúpil v roku 1983 ako výhradný skladateľ a už v roku 1970 zaujal filmovou hlavnou úlohou v Jakubiskovom „trezorovom“ filme Dovidenia v pekle, priatelia, dokončenom až začiatkom 90. rokov; neskôr sa objavil aj vo filmoch Ľalie poľné, Montiho čardáš, Záhrada či Krajinka.
Janko Kráľ patril k najradikálnejším štúrovským básnikom a výrazným hlasom romantizmu v slovenskej literatúre. Preslávil sa baladami a básňami ako Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko či Jarná pieseň; zomrel 23. mája 1876.
Juraj Palkovič sa narodil vo Veľkých Chlievanoch a stal sa kľúčovou postavou bernolákovského hnutia po smrti Antona Bernoláka a Juraja Fándlyho. Ako katolícky cirkevný hodnostár, prekladateľ a vydavateľ podporoval aj Slovenské učené tovarišstvo ako jeho mecén; zomrel 21. januára 1835.
Dávid Fröhlich patril k najvýraznejším vedcom svojej doby v Uhorsku a preslávil sa aj vydávaním kalendárov. V diele Anatome revolutionis mundanae ako prvý v Uhorsku obhajoval rotáciu Zeme; narodil sa v roku 1595.
Juraj Henisch patril k renesančným vzdelancom, ktorí spájali medicínu s učiteľstvom a širokým záberom poznania. V diele Prehľad starého i nového zemepisu zachytil aj územie Slovenska; zomrel 31. mája 1618.
Smrť Vladimíra Michajloviča Komarova pri pristávaní Sojuzu 1 sa stala jednou z najtragickejších kapitol raných letov do vesmíru. Sovietskeho kozmonauta, narodeného 16. marca 1927, pripravila o život nehoda pri návrate misie v roku 1967.
Barbra Streisandová sa narodila v roku 1942 a už od začiatku 60. rokov pútala pozornosť na muzikálovej scéne. Svetové meno jej priniesli filmové muzikály a drámy ako Hello, Dolly!, Takí sme boli či Zrodila sa hviezda, pričom za pieseň „Evergreen“ získala Oscara a neskôr sa presadila aj ako režisérka filmom Pán prílivu.
Na svet prišla Shirley MacLaine, americká herečka a tanečnica, ktorá sa stala výraznou tvárou hollywoodskeho filmu. Diváci ju poznajú napríklad zo snímok Sladká Charity, Cena za nežnosť a Oceľové magnólie.
Edmund Cartwright spojil literárny talent s technickou odvahou a dal svetu prvé naozaj použiteľné mechanické tkáčske krosná. Britský básnik a vynálezca sa narodil v roku 1743 a zomrel 30. októbra 1823.
Odchod Daniela Defoea uzavrel život jedného z najvplyvnejších anglických rozprávačov, ktorý svetu dal Robinsona Crusoa. Anglický spisovateľ sa narodil v roku 1660 a zomrel v roku 1731.