Napriek tomu že je dnes v stredu 18. februára všedný deň a stred týždňa, košické  kostoly sú už od rána plné.

 

Hoci nie je žiadny sviatok, veriaci prichádzajú na  svätú omšu, aby si  z nej  odniesli aj viditeľný znak pokánia – krížik z popola. Kňaz ním poznačí každého so slovami, ktoré pripomínajú pominuteľnosť človeka a potrebu obrátenia: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš,“ alebo „Kajajte sa a verte evanjeliu.“

 

Popolcová streda je v západnej kresťanskej tradícii začiatkom pôstneho obdobia pred Veľkou nocou a jej korene siahajú do prvých storočí kresťanstva, keď kajúcnici začínali obdobie pokánia posypaním hlavy popolom. 

 

Zastaviť sa a zamyslieť

 

"Pre praktický život kresťana znamená tento deň výzvu k zastaveniu a k zamysleniu nad vlastným životom," hovorí Marika zo Svidníka, ktorá prišla do Dómu sv. Alžbety na omšu ešte pred začiatkom pracovnej doby.

 

"Popolcová streda nie je len  začiatkom pôstu v jedle, ale aj v správaní, slovách a vzťahoch," dopĺňa ju Milan zo sídliska Ťahanovce, ktorý tiež zašiel do kostola hneď ráno.

 

Už svätý Ján Zlatoústy pripomínal: „Pôst nie je len zdržanie sa pokrmu, ale aj zdržanie sa hriechu“.  V tomto duchu sa dnes niesli  mnohé kázne. Pôst má viesť k vnútornému obráteniu a k väčšej vnímavosti voči Bohu aj voči ľuďom.

 

Solidarita s trpiacimi

 

Popolcová streda je zároveň dňom prísneho pôstu. V katolíckej tradícii to znamená zdržanie sa všetkých mäsitých pokrmov a obmedzenie jedla iba na jedno sýte, čo má vyjadriť solidaritu s trpiacimi.

 

Samotné  pôstne obdobie trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej vigílie a má symbolicky pripomínať štyridsať dní, ktoré Ježiš strávil na púšti Ak sa počítajú všetky dni, je ich spolu 46, pretože nedele sa do pôstu nezarátavajú, ako znak zmŕtvychvstania.

 

Koniec Fašiangov

 

V ľudovej tradícii sa Popolcová streda na Slovensku nazývala aj „škaredá streda“ a končili sa ňou Fašiangy plné zábavy. Názov sa spájal s presvedčením, že v tento deň sa nemá človek mračiť ani hádať, aby sa „škaredosť“ nepreniesla do ďalších dní.

 

Hoci je popolcová streda symbolom skôr pre veriacich, dnes je pre  mnohých časom dobrovoľnej striedmosti, obmedzenia konzumu, času na reflexiu či konanie dobra. Takáto myšlienka totiž presahuje hranice náboženstva a oslovuje aj tých, ktorí sa k viere nehlásia.

 

text: Ľubomír LEHOTSKÝ

foto: FB  Rímskokatolícka farnosť Košice-Dóm