Veľký piatok, považovaný za deň najprísnejšieho pôstu, bol v minulosti spojený s rôznymi agrárnymi zvykmi a magickými úkonmi. Etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach, Ľudmila Mitrová, uviedla, že v Žakarovciach a na Zamagurí sa konzumovala len čierna káva alebo chlieb, inde aj údené ryby. Gazda sa vyhýbal pitiu vody, aby nebol v lete smädný, a pálenky, aby sa vyhol nešťastiu.

Verilo sa, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa stretávajú strigy, a preto sa veraje dverí a stajní natierali kolomažou a cesnakom na ochranu. Zvykom bolo aj stieranie rannej rosy, čo malo zabezpečiť viac mlieka od kráv. Ovečkám sa dávala soľ pre zdravie a bača ju odniesol do mraveniska, aby sa ovce nestratili. Strihanie oviec malo zabezpečiť kvalitnú vlnu a dobytok sa značkoval, pretože sa verilo, že menej cítia bolesť.

Na Veľký piatok sa tiež mútilo maslo, ktoré malo magické vlastnosti. Gazda si ním potieral ruky pred siatím, aby bolo zrno hladké. Práca na poli bola zakázaná. Magické účinky sa pripisovali aj vode, a tak sa ľudia kúpali v potoku. Dievčatá praktizovali zvyky na prilákanie mužov a veštenie budúceho manžela. Česanie vlasov pod vŕbou malo zabezpečiť ich krásu a vyvetranie odevu ho malo chrániť pred moľami.