Knihy nemusia byť nudné. Pracovníci Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach pripravili výstavu odhaľujúcu kuriózne poklady. 

 

Obzrieť si môžete najväčšiu a najmenšiu knihu literárneho fondu, dobové košické noviny, či prvú kuchárku v slovenčine. Zaujímavosťou je inzerát prezentujúci nástroj,ktorý mal slúžiť na formovanie nosa.

 

Kuriozity sú vystavené do konca apríla v Študovni historických fondov a regionálnej literatúry. 

 

„Vybrali sme sedemnásť pikošiek. Sú to knihy a periodiká, ktoré vychádzali v 19. storočí. Naša najväčšia kniha meria 74 x 63 centimetrov. predstavuje zbierku erbov rakúskeho panovníckeho domu z roku 1879,“ vysvetľuje knihovníčka Martina Feniková Čarnogurská. 

 

Noviny v nemčine a maďarčine 

 

Najmenšia kniha popisuje dejiny Turecka a meria len 10x5,5 cm, no má až 600 strán.

 

Návštevníci si v študovni môžu tiež pozrieť, čím žili Košice pred viac ako 150 rokmi. Košičania vtedy mohli čítať hneď dva novinové tituly. Kaschauer Zeitung vychádzal v nemčine trikrát týždenne.

 

Kassa - Eperjesi Értesitö vychádzal v maďarčine dvakrát týždenne. Periodiká a publikácie už pred rokom 1900 zahŕňali aj množstvo platenej inzercie, či PR článkov. 

 

Najkurióznejšou propagáciou je inzerát na formovač nosa. Sľubuje úpravu veľkého, či krivého čuchového orgánu do normálneho tvaru. Inzertná dvojstrana je v knihe Bibliothek der Unterhaltung und des Wissens zo začiatku 20. storočia.

 

Prvé slovenské knihy

 

„Máme k nahliadnutiu aj unikáty slovenských národovcov. Polyhistor Matej Bel v latinčine spísal historické a zemepisné vedomosti o Uhorsku, ktoré ilustroval Samuel Mikovíni. Bernolákov slovník spisovnej slovenčiny je až v piatich jazykoch,“ vysvetľuje Feniková Čarnogurská. 

 

Cestopis o hornom Taliansku napísal Jána Kollár v starom slovenskom jazyku. Recepty prastarých mám ponúka úplne prvá kuchárska kniha v slovenčine, vydaná bola v Budapešti. Gejza Žebrácky dáva cenné rady včelárom po šarišsky v knihe Pčolarstvo.

 

 Biblia po mandarínsky

 

Záhadou knižnice bola dlhé roky publikácia s čínskymi znakmi. „Nevieme, ako sa sem dostala. Nemá záznam o predchádzajúcich majiteľov. Po rokoch bolo zistené, že ide o preklad Novej zmluvy do mandarínčiny, bežnej hovorovej reči Číňanov. Kniha je písaná zozadu dopredu a plná frazeologizmov, aby bežný ľud rozumel,“ prezradila knihovníčka. 

 

Vôňu týchto historických kníh si môžete vychutnať v Študovni historických fondov a regionálnej literatúry na ulici Pri Miklušovej väznici od pondelka do štvrtka.

 

text a foto: Eva Eperješiová