Zo sveta
Spojené štáty vo štvrtok zrušili blokádu iránskych prístavov, ktorá bola uvalená počas vojny na Blízkom východe, po tom, čo prezident Donald Trump podpísal dohodu o ukončení konfliktu. Napriek tomu panuje neistota ohľadom plánovaných rokovaní vo Švajčiarsku, ktoré majú dohodu ďalej rozvíjať. Podpis dohody medzi Trumpom a iránskym prezidentom Masoudom Pezeshkianom odštartoval 60-dňové obdobie na rokovania o širších otázkach, vrátane iránskeho jadrového programu. Nie je však jasné, či sa obe strany, ktoré nemajú diplomatické vzťahy od islamskej revolúcie v roku 1979, stretnú na plánovanej ceremónii a rokovaniach vo Švajčiarsku v piatok. Ceny ropy po podpise dohody klesli, hoci aktivita v Hormuzskom prielive, strategickom mieste pre energetické dodávky, zostáva tlmená. Irán počas konfliktu prieliv zablokoval, no podľa dohody by mal byť okamžite znovu otvorený. Americké sily vo štvrtok zrušili svoju námornú blokádu iránskych prístavov, ktorá bránila lodiam v plavbe do a z Iránu. Americké vojnové lode však zostanú v oblasti, uviedla americká armáda. Tri saudské ropné tankery vo štvrtok opustili Záliv cez prieliv, zatiaľ čo francúzska loď prepravujúca skvapalnený zemný plyn Mraikh sa stala prvou takouto loďou, ktorá prešla prielivom od začiatku konfliktu. Americká armáda, ktorá uvalila vlastnú blokádu po tom, čo Irán na začiatku vojny uzavrel prieliv, umožnila prechod najmenej 12 lodiam, uviedol viceprezident JD Vance. Pred vojnou prešlo prielivom denne približne 120 lodí, podľa lodného časopisu Lloyd's List. Vance plánuje ísť do Švajčiarska na "technické rokovania" s Iránom "tento víkend" namiesto piatku, ale zdôraznil, že plán "sa môže zmeniť". V Iráne agentúra Tasnim uviedla, že "nič nebolo potvrdené" ohľadom cesty iránskej delegácie do Švajčiarska. Dohoda by mala ukončiť súčasný konflikt USA a Izraela s Iránom, ktorý trval päť týždňov až do uzavretia prímeria začiatkom apríla. Niektorí v Teheráne však vyjadrili pesimizmus ohľadom vyhliadok na mier. "Nemám nádej, že je to trvalá dohoda. Možno po 60 dňoch začnú znova bojovať," povedala Mina, 54-ročná psychologička z Teheránu. Podľa textu dohody sa Washington zaväzuje okamžite zrušiť sankcie na ropu, ktoré ochromujú iránsku ekonomiku. Po dosiahnutí konečnej dohody o iránskom jadrovom programe Spojené štáty uvoľnia 300 miliárd dolárov na rekonštrukčný fond podporovaný regionálnymi krajinami. Americkí predstavitelia tiež uviedli, že Irán zníži svoje zásoby obohateného uránu, pravdepodobne "znížením na mieste" pod dohľadom agentúry OSN pre jadrovú energiu. Iránsky balistický raketový program nebol v dohode spomenutý, napriek dlhodobému tlaku Izraela na jeho demontáž. Trumpovo rozhodnutie ukončiť vojnu, v ktorej zahynulo 13 amerických vojakov a bola použitá veľká časť amerických zásob munície, znepokojilo niektorých jeho spojencov doma. Americký senátor Bill Cassidy z Trumpovej Republikánskej strany to označil za "najväčšiu zahraničnopolitickú chybu za desaťročia". "Iránske jadrové ambície neboli obmedzené a naučili sa, že hrozba uzavretia Hormuzského prielivu funguje," povedal. Trump na summite G7 uviedol, že je pripravený "zbombardovať Irán do pekla", ak porušia dohodu. "Títo blázni, ktorí si myslia, že som nebol dosť tvrdý na Irán, keď akciový trh práve dosiahol rekordné maximum a ceny ropy klesajú, sú buď závistliví, zlí ľudia, alebo hlúpi," dodal Trump na sociálnych sieťach vo štvrtok. V Iráne zaznela kritika aj od tvrdých lídrov, kde bol konflikt označený za "vnútenú vojnu" a porovnávaný s konfliktom s Irakom v rokoch 1980-1988. Predseda parlamentu a hlavný vyjednávač Mohammad Bagher Ghalibaf však trval na tom, že dohoda predstavuje "neúspech" USA, zatiaľ čo Pezeshkian ju označil za "historickú". Agnes Lavallois, prezidentka Francúzskeho inštitútu pre výskum a štúdie o Stredozemí a Blízkom východe, uviedla, že pocit je, že Američania "chceli len jednu vec - znovuotvorenie Hormuzského prielivu". "Ostatné otázky, ktoré boli predložené na ospravedlnenie tejto vojny, už vôbec nie sú relevantné," povedala pre AFP. A hoci dohoda špecifikuje, že Libanon by mal byť súčasťou rovnice, nie je jasné, či sa vojna medzi Izraelom a Hizballáhom na tomto fronte bude diskutovať v nasledujúcich 60 dňoch. Po správach o napätí s Washingtonom izraelský premiér Benjamin Netanjahu zdôraznil dôležitosť udržiavania úzkych vzťahov so Spojenými štátmi, pričom uviedol, že "boj ešte nie je ukončený a ďalšie výzvy sú pred nami."