Ešte pred niekoľkými desaťročiami bol život na družstve pre ľudí každodennou realitou. Dnes už mnohé deti nevedia, ako vyzerá dojenie kravy, výroba masla či starostlivosť o hospodárske zvieratá. Práve to chce zmeniť nový zážitkový areál pri biofarme v Nováčanoch, ktorý stavil na rastúci záujem o agroturizmus.
Návštevníci tu môžu nielen pozorovať zvieratá, ale sa ich aj dotknúť, nakŕmiť ich alebo si vyskúšať činnosti, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou života na vidieku.
Návrat na farmu
Areál vznikol pri biofarme, ktorá je súčasťou bývalého obecného roľníckeho družstva. Na jeho vybudovanie získali podporu z Košického samosprávneho kraja vo výške 110-tisíc eur.
Nový komplex ponúka kombináciu zážitkového parku, kontaktnej farmy a expozície približujúcej históriu poľnohospodárstva. Hneď pri vstupe návštevníkov vítajú staré stroje, náradie a informačné panely, ktoré približujú vývoj hospodárenia na vidieku.
„Práve táto časť paradoxne predstavuje koniec expozície. Reprezentuje históriu farmárčenia a zároveň ukazuje, ako dnes funguje ekologická poľnohospodárska výroba vrátane výroby syrov či ricotty,“ hovorí manažérka farmy Dominika Mazárová.
Podľa riaditeľky Košice Región Turizmus Lenky Vargovej Jurkovej je projekt dôkazom, že zážitkový turizmus má v regióne silné miesto, pričom prepája kontakt s prírodou, tradície, lokálnu produkciu a autentický zážitok.
„Nový park v srdci Slovenského rudohoria je komplexným centrom pre širokú verejnosť, kde sa tradície a úcta k prírode spájajú s moderným agroturizmom,“ približuje Vargová Jurková.
Krava v životnej veľkosti
Jednou z najväčších atrakcií je simulátor dojenia v podobe kravy v životnej veľkosti. Usporiadať tu chcú aj súťaž v dojení.
Najväčším lákadlom sú však zvieratá. V interiéri sa nachádzajú rôzne druhy králikov, zajacov či morčiat. Svoje miesto tu majú aj pávy, ktoré si zatiaľ zvykajú na nové prostredie.
„Neskôr sa budú voľne pohybovať medzi návštevníkmi,“ ukazuje Mazárová na prázdne koridory medzi voliérami.
Dotknúť sa farmy
Filozofiou areálu je umožniť ľuďom čo najbližší kontakt so zvieratami. Väčšina výbehov je preto navrhnutá tak, aby do nich mohli návštevníci vstúpiť. V exteriéri žijú alpaky, jahňatá, kozy, ovce, teliatka, emu či rôzne druhy hydiny.
„Deti aj dospelí si môžu zvieratá pohladkať alebo nakŕmiť. Chceme, aby si návštevníci odniesli autentický zážitok z farmárskeho života,“ vysvetľuje Mazárová.
Práca bez voľna
Za pokojnou atmosférou farmy sa skrýva každodenná práca, ktorá sa nekončí ani počas víkendov či sviatkov.
„Je to kolobeh činností, ktoré sa musia robiť každý deň. Od zabezpečenia krmiva cez veterinárne úkony až po starostlivosť o zvieratá. Dojíme ovce aj kravy a staráme sa o celý chov,“ hovorí pracovník farmy Samuel Pavlík.
Podľa neho si dnes len málokto uvedomuje, koľko úsilia si vyžaduje starostlivosť o hospodársky dobytok.
„Vie to byť aj špinavá robota, ale zároveň je krásne sledovať, keď sa narodí teliatko a vidíte, ako postupne rastie. Chceli by sme povzbudiť mladých ľudí, aby sa takejto práce nebáli,“ dodáva.
Fenomén agroturizmu
Práve návrat k autentickým zážitkom je dôvodom, prečo agroturizmus v posledných rokoch zažíva rastúcu popularitu.
„Ľudia dnes trávia veľa času za počítačmi, na internete alebo v kanceláriách. Agroturizmus ich vracia na vidiek a umožňuje im zažiť niečo skutočné a autentické. Kedysi boli družstvá prirodzenou súčasťou života na dedine, dnes už fungujú iba výnimočne,“ priznáva Mazárová.
Syry aj remeslá
Prevádzkovatelia areálu chcú ponuku ďalej rozširovať. Pribudnúť majú workshopy výroby syrov, kurzy tradičného varenia či ukážky spracovania ovčej vlny.
„Každý návštevník si bude môcť vyskúšať, ako sa vyrába kravská alebo ovčia hrudka. Do budúcnosti plánujeme aj kurzy výroby syrových nití či oštiepkov,“ prezrádza Mazárová.
V plánoch je aj výstavba ďalšieho interiérového centra pre deti a priestorov venovaných tradičným remeslám.
„Chceme vytvoriť miesto pre tkáčstvo, kováčstvo, bylinkárstvo a ďalšie remeslá. Naším cieľom je podporovať vidiecky cestovný ruch aj týmto smerom,“ uzatvára Mazárová.
Ambíciou nového areálu je pripomenúť návštevníkom, ako vyzeral život na slovenskom vidieku a zároveň ukázať, že poľnohospodárstvo nie je len minulosťou, ale stále živou súčasťou regiónu.
text: Lukáš Mano
foto: archív Biofarma Nováčany