Odborná analýza budúceho usporiadania samosprávy v Košiciach odporúča model jedného mesta bez mestských častí. Vyplýva to zo štúdie, ktorú si mesto objednalo pred takmer rokom a ktorú spracoval tím odborníkov z Univerzity Komenského v Bratislave, Ekonomickej univerzity v Bratislave a Technickej univerzity v Košiciach.

Autori porovnávali tri možné modely fungovania mesta. Za najvýhodnejší z hľadiska efektívnosti, úspor a zrozumiteľnosti riadenia označili variant, v ktorom by Košice fungovali ako jeden samosprávny celok s jedným primátorom, jedným zastupiteľstvom a jedným rozpočtom.

„Najväčšie výhody a najviac pozitívnych prvkov nachádzame práve pri modeli, ktorý presadzuje mesto Košice ako jedno mesto,“ uviedol vedúci riešiteľského tímu Daniel Klimovský.

 

Tri modely, jedno odporúčanie

Analýza hodnotila tri varianty budúceho usporiadania.

Prvý počíta so zachovaním súčasných 22 mestských častí a len s úpravou kompetencií a koordinácie medzi mestom a mestskými časťami. Podľa autorov by išlo o politicky najpriechodnejšie riešenie, no bez zásadného odstránenia súčasných problémov.

Druhý model vychádza z nedávno schválenej novely zákona o meste Košice a predpokladá vznik štyroch veľkých mestských častí s posilnenými kompetenciami.

Tretí model predstavuje úplnú integráciu samosprávy. Mestské časti by zanikli ako samostatné právnické osoby a ich kompetencie by prešli na mesto.

Práve tento variant odborníci odporučili ako najvhodnejší.

Úspory v miliónoch eur

Ekonomická časť štúdie sa zamerala na možné finančné dopady jednotlivých modelov.

Podľa Tomáša Černenka by model jedného mesta priniesol priemerne 5,8 milióna eur úspor ročne, pričom pri údajoch za rok 2024 by išlo o viac ako sedem miliónov eur ročne.

„Za desať rokov sme sa dopracovali k sume približne 58 miliónov eur, ktoré by sa dali uvoľniť na investície alebo služby pre obyvateľov,“ povedal.

Naopak, model štyroch mestských častí by bol podľa výpočtov približne o 11 miliónov eur ročne drahší než súčasný stav. Zachovanie súčasných 22 mestských častí by podľa autorov výraznejšie úspory neprinieslo.

Rizikom je politická priechodnosť

Autori zároveň upozornili, že odporúčaný model predstavuje najvýraznejší zásah do súčasného systému a jeho realizácia nebude jednoduchá.

Za najväčšie riziko označili politickú priechodnosť reformy a obavy obyvateľov zo straty miestnej identity či zastúpenia záujmov jednotlivých komunít.

„Košice po viac ako tridsiatich rokoch zvažujú, či budú jedným mestom. To môže časť verejnosti vnímať ako stratu určitého statusu,“ uviedol Klimovský.

Podľa odborníkov by preto bolo nevyhnutné vytvoriť nové mechanizmy participácie, aby obyvatelia nestratili možnosť ovplyvňovať dianie vo svojom bezprostrednom okolí.

Odborníci kritizujú model štyroch mestských častí

Členovia tímu sa kriticky vyjadrili aj k modelu štyroch mestských častí, ktorý predpokladá novela zákona o meste Košice, ak sa mesto a mestské časti do roku 2030 nedohodnú na inom riešení.

Podľa nich by vznikli nové administratívne aparáty, duplicity vo výkone viacerých činností a vyššie prevádzkové náklady. Upozornili tiež na riziko, že jednotlivé mestské časti by začali presadzovať predovšetkým záujmy vlastných obyvateľov.

Geograf Martin Šveda dodal, že z pohľadu dochádzky za prácou, školami či mobility obyvateľov tvoria Košice jeden funkčný celok a rozdelenie na štyri časti nevychádza ani z analyzovaných dát.

Polaček: O výsledkoch budeme diskutovať

 

Primátor Jaroslav Polaček zdôraznil, že mesto si štúdiu objednalo práve preto, aby získalo odborný pohľad na budúce fungovanie samosprávy.

„Na základe odbornej témy chceme odborne diskutovať a následne hľadať najlepšie riešenie pre mesto Košice,“ povedal.

Zároveň pripomenul, že dokument ešte nebol mestu oficiálne odovzdaný a čaká ho verejná diskusia aj detailné oboznámenie sa so závermi.

Podľa autorov štúdie väčšina obyvateľov v reprezentatívnom prieskume podporila zmenu súčasného systému, hoci neexistuje jednoznačná zhoda na tom, akú podobu by mala mať.

Kompletná štúdia by mala byť zverejnená približne do dvoch týždňov po dokončení jazykových a technických úprav.

Nedávna novela zákona o meste Košice

Odborníci, ktorí pre mesto pripravili analýzu budúceho usporiadania košickej samosprávy, upozornili, že počas ich práce došlo k zásadnej zmene legislatívy. Parlament totiž medzičasom schválil novelu zákona o meste Košice, ktorá automaticky počíta so znížením počtu mestských častí z 22 na štyri.

Autori štúdie priznali, že tento krok im skomplikoval prípravu analýzy, keďže museli dodatočne zapracovať model, ktorý pôvodne nebol súčasťou zadania. Zároveň upozornili, že ak by sa mesto rozhodlo pre nimi odporúčaný model jedného mesta bez mestských častí, novela by si v budúcnosti vyžadovala ďalšiu legislatívnu úpravu.

Schválená kontroverzná novela predpokladá vznik štyroch veľkých mestských častí kopírujúcich súčasné okresy Košice I až IV. Táto zmena by sa mala uplatniť po komunálnych voľbách v roku 2030.

Zákon však ponecháva mestu možnosť navrhnúť vlastný model územného členenia. Mestské zastupiteľstvo môže totiž do marca 2027 schváliť alternatívu, ktorá nesmie prekročiť desať mestských častí a musí spĺňať zákonom určené populačné limity. Takýto návrh by musela podporiť aj Rada starostov a následne potvrdiť mestské referendum.

Práve referendum predstavuje jeden z najväčších otáznikov. Na jeho platnosť je potrebná účasť najmenej polovice oprávnených voličov. Takúto hranicu Košice v komunálnych voľbách od roku 1990 nikdy nedosiahli, hoci v tomto prípade by mohla účasť vzrásť vďaka tomu, že hlasovanie sa má konať spolu s parlamentnými voľbami.

Ani úspešné referendum by však automaticky neznamenalo zmenu pravidiel. Výsledok by ešte musela do legislatívy premietnuť vláda a následne schváliť Národná rada SR. Budúca podoba územného členenia mesta tak zostáva závislá aj od politických rozhodnutí na celoštátnej úrovni.

text: Michal Lendel 

foto: Mesto Košice