Zo sveta
Prezident USA Donald Trump v utorok varoval, že Spojené štáty môžu opäť zaútočiť na Irán, deň po tom, čo uviedol, že odložil veľký útok v nádeji na mierovú dohodu. Iránska armáda však pohrozila otvorením 'nových frontov', ak by USA pokračovali v útokoch. Trump na tlačovej konferencii v Bielom dome uviedol, že bol len 'hodinu od' obnovenia útokov na Irán, ale odložil rozkaz po týždňoch krehkého prímeria a rokovaní o ukončení vojny, ktorá sa začala 28. februára. 'Viete, ako to je vyjednávať s krajinou, ktorú porážate. Prídu k stolu a prosia o dohodu,' povedal Trump. 'Dúfam, že nebudeme musieť viesť vojnu, ale možno im budeme musieť dať ďalší veľký úder. Ešte nie som si istý.' Irán a mnohí pozorovatelia spochybňujú Trumpov pohľad na mocenskú dynamiku a poukazujú na to, že Teherán dokáže vyvíjať tlak prostredníctvom kontroly nad strategickým Hormuzským prielivom, čo zvyšuje globálne ceny ropy. Hovorca iránskej armády Mohammad Akraminia varoval, že Irán 'otvorí nové fronty proti' USA, ak by útoky pokračovali. Dodal, že iránska armáda využila prímerie na posilnenie svojich bojových schopností. Trump stanovil niekoľkodňovú lehotu na obnovenie útokov, ak sa nedosiahne dohoda. 'Hovorím dva alebo tri dni, možno piatok, sobota, nedeľa, niečo, možno začiatkom budúceho týždňa, obmedzené časové obdobie,' uviedol. Trumpova nová lehota prišla po tom, čo v pondelok uviedol, že ho lídri z Perzského zálivu požiadali, aby útok odložil na poslednú chvíľu. Viceprezident JD Vance, ktorý viedol neúspešné rokovania s Iránom v Pakistane, tiež uviedol, že USA sú 'pripravené na útok', ale vyjadril nádej na diplomatické riešenie. 'Veľa dobrého pokroku sa dosahuje, ale budeme na tom ďalej pracovať a nakoniec buď dosiahneme dohodu, alebo nie,' povedal Vance, ktorý je skeptikom nepopulárnej vojny. Trump už predĺžil prímerie na neurčito a jasne uviedol, že chce ukončiť vojnu, ktorá sa ukázala ako politická záťaž, pričom iránska kontrola nad Hormuzským prielivom otriasa globálnou ekonomikou a poškodzuje Američanov pri čerpadlách. Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Kazem Gharibabadi napísal na X, že Trumpove komentáre znamenajú, že americký líder nazýva 'hrozbu' 'šancou na mier'! Od začiatku prímeria 8. apríla sa Teherán a Washington zúčastnili len jedného kola rokovaní za účasti Vancea. Iránska duchovná vláda sa ukázala ako odolná, hoci jej najvyšší vodca bol zabitý v prvý deň vojny, a požaduje uvoľnenie iránskych aktív zmrazených v zahraničí a zrušenie dlhodobých sankcií. Po iránskej hrozbe útokov na nové fronty Spojené arabské emiráty uviedli, že útok dronom na ich jadrovú elektráreň Barakah minulý týždeň pochádzal z irackého územia, kde Irán podporuje skupiny obvinené z útokov na krajiny v Perzskom zálive počas vojny. Irán zvyšuje vojenský tlak v regióne. Revolučné gardy, ideologická zložka iránskej armády, pohrozili v pondelok, že umiestnia internetové optické káble prechádzajúce Hormuzským prielivom pod systém povolení. Iránske revolučné gardy tiež uviedli, že v pondelok zasiahli skupiny spojené s USA a Izraelom v iránskej provincii Kurdistan, blízko hranice s Irakom. Iránske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že reagovalo na najnovší americký návrh, ktorý iránske médiá označili za 'nadmerný' a bez 'hmatateľných ústupkov'. Agentúra Tasnim, citujúc nemenovaný zdroj blízky iránskemu vyjednávaciemu tímu, uviedla, že USA urobili jeden nový krok vpred v najnovšom texte tým, že súhlasili s uvoľnením ropných sankcií počas prebiehajúcich rokovaní. Irán tiež požaduje ukončenie izraelských útokov v Libanone, ktoré sa začali ako odplata za paľbu iránom podporovaného šiitského hnutia Hizballáh. Izraelská armáda v utorok spustila sériu útokov po celom Libanone a varovala obyvateľov tucta miest, aby pred útokmi utiekli. Izrael a libanonská centrálna vláda majú uzavreté dvakrát predĺžené prímerie, ale Izrael tvrdí, že sa nevzťahuje na jeho útoky na Hizballáh. Ako možný znak diplomatického pokroku uviedla jedna z ľudskoprávnych skupín, že iránsky občan s trvalým pobytom v USA bol prepustený z väzenia a vrátil sa do Spojených štátov. Shahab Dalili si odpykal 10 rokov väzenia po odsúdení za údajné 'spoluprácu s nepriateľskou vládou', uviedla agentúra Human Rights Activists News Agency.