Polícia zvyšuje efektivitu pomocou dronov pri nehodách a monitorovaní premávky

Prezident USA Donald Trump varoval, že Spojené štáty môžu opäť zaútočiť na Irán, deň po tom, čo uviedol, že zdržal veľký útok v nádeji na dosiahnutie mierovej dohody. Iránska armáda však pohrozila otvorením 'nových frontov', ak by USA pokračovali v útokoch. Trump na tlačovej konferencii v Bielom dome uviedol, že bol len 'hodinu' od obnovenia útokov na Irán, ale rozhodol sa odložiť rozkaz po týždňoch krehkého prímeria a rokovaní o ukončení vojny, ktorá začala 28. februára. Trump vyjadril nádej, že vojna nebude potrebná, ale nevylúčil ďalší útok. Iránsky armádny hovorca Mohammad Akraminia varoval, že Irán otvorí nové fronty proti USA, ak útoky obnovia. Irán využil prímerie na posilnenie svojich bojových schopností. Trump stanovil niekoľkodňový termín na obnovenie útokov, ak sa nedosiahne dohoda. Trumpovo nové ultimátum prišlo po tom, čo ho lídri z Perzského zálivu požiadali, aby zdržal útok na poslednú chvíľu, pretože prebiehajú vážne rokovania. Ak sa dohoda nedosiahne, Trump nariadil americkej armáde byť pripravenou na plnohodnotný útok na Irán. Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Kazem Gharibabadi na sociálnej sieti X uviedol, že Trumpove vyjadrenia sú 'hrozbou' maskovanou ako 'šanca na mier'. Od začiatku prímeria 8. apríla sa uskutočnilo jedno kolo rokovaní medzi Teheránom a Washingtonom, ktoré však neprinieslo dohodu. Irán opakovane odmietol Trumpove ponuky a jeho kontrola nad strategickým Hormuzským prielivom spôsobila nárast globálnych cien ropy. Iránsky hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baqaei potvrdil výmeny s USA prostredníctvom mediátora Pakistanu a uviedol, že Teherán vyjadril svoje obavy. Po iránskej hrozbe útokov na nové fronty Spojené arabské emiráty oznámili, že útok dronmi na ich jadrovú elektráreň Barakah pochádzal z irackého územia, kde Irán podporuje skupiny obvinené z útokov na krajiny v zálive. Irán zvyšuje vojenský tlak v regióne. Revolučné gardy, ideologická zložka iránskej armády, pohrozili kontrolou internetových káblov prechádzajúcich cez vodnú cestu. Katar, jeden z hlavných cieľov Iránu vo vojne, vyjadril potrebu 'viac času' na pokračovanie rokovaní sprostredkovaných Pakistanom. Iránska vláda reagovala na posledný návrh USA, ktorý iránske médiá označili za 'nadmerný' a bez 'hmatateľných ústupkov'. Iránska agentúra Fars uviedla, že USA predložili päťbodový zoznam, ktorý zahŕňal požiadavku, aby Irán prevádzkoval len jedno jadrové zariadenie a presunul zásoby vysoko obohateného uránu do USA. USA odmietli uvoľniť 'aj 25 percent' iránskych zmrazených aktív alebo zaplatiť reparácie za vojnové škody. Podľa agentúry Tasnim USA urobili nový krok vpred tým, že súhlasili s uvoľnením ropných sankcií počas prebiehajúcich rokovaní.