V Košiciach začali ďalšie stavby protipovodňovej ochrany, ktorá sa na Hornáde buduje najmä od roku 2013. Ide o dva úseku na ľavom brehu rieky. Prvý sa nachádza vo Vyšnom Opátskom, druhý v Džungli.
Cieľom je zabezpečiť ochranu týchto mestských častí pred takzvanou storočnou vodou. Znamená to, že koryto Hornádu by tu po úpravách malo zvládnuť prietok 757 metrov kubických vody za sekundu.
Zákazku na budovanie ochranných línií získala skupina dodávateľov pod vedením spoločnosti EUROVIA CZ. Projekt z názvom „Prioritné protipovodňové opatrenia krajského mesta - I. etapa" je financovaný z Kohézneho fondu v rámci Programu Slovensko pre programové obdobie 2021 – 2027.
Dva milióny bez DPH
Ako prvá etapa je projekt označovaný preto, že ide o úvodnú časť aktuálneho plánu komplexnej protipovodňovej ochrany mesta. Predchádzajúce protipovodňové stavby v Košiciach boli hradené z iných eurofondových operačných programov.
Celková cena diela je takmer dva milióny eur bez DPH. Nová protipovodňová ochrana má byť hotová v decembri alebo januári 2026.
V prvej etape sa už pracuje v lokalite Vyšné Opátske na Šípkovej ulici. Výstavba sa začína na hati vo Vyšnom Opátskom, ktorú Košičania poznajú ako „Splav" pri rekreačnej lokalite Jazero. Pokračuje proti toku rieky smerom do mesta a končiť bude pred cestným mostom na rozhraní ulíc Šípková a Zajačia.
„Kľúčovým úsekom je lokalita Šípková ulica, kde zrealizujeme približne 1,65 kilometra dlhý systém ochranných prvkov vrátane podzemnej tesniacej steny, ochranného múru a spevnenia koruny hrádze,“ povedal Štefan Bálint ml., riaditeľ košického závodu spoločnosti Eurovia SK.
Na korune hrádze pribudne podľa hovorcu Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Mariána Bocáka nový spevnený povrch obslužnej komunikácie, ktorú využívajú cyklisti aj chodci. Zároveň prejde celkovou rekonštrukciou aj Šípková ulica.
V druhej etape sa stavbári presunú do lokality Džungľa. Podľa hovorkyne EUROVIA SK Nikoly Horizralovej, sa zamerajú na asi 340 metrov dlhý úsek medzi mostom Hlinková a železničným mostom.
„Zrealizujeme najmä navýšenie ľavobrežnej hrádze, rekonštrukciu existujúcich schodov a úpravu vyústenia doplnenú o spätnú klapku," vymenúva.
Spätné klapky na kanalizácii dovolia dažďovej vode odtiecť do rieky, no v prípade povodne sa automaticky uzavrú a nepustia vodu z koryta naspäť.
Štyri metre pod zemou
Základným prvkom stavby je špeciálna podzemná tesniaca stena. Horizralová hovorí, že predstavuje najnáročnejšiu časť stavby.
Bocák opisuje ako budú práce prebiehať. „Časť svahu sa odkope, vystavia sa tesniaca stena do hĺbky štyroch metrov, ktorá bude zabraňovať priesakom spodných vôd. Na to sa potom vybuduje nová, vyššia hrádza“.
Vybudujú sa aj základy pre mobilné protipovodňové hradenia. „Sú vyrobené zo špeciálne upravených kovov a hliníka, keďže to musí byť odolné a zároveň ľahké. Je odložené v našich skladoch a v prípade, že hrozí povodeň druhého alebo tretieho stupňa, tak sa inštaluje,“ dodal Bocák.
Na protipovodňové opatrenia vo Vyšnom Opátskom netrpezlivo a dlho čakali, hovorí starosta Viktor Mikluš. „Týka sa to najmä obyvateľov, ktorí majú v tejto lokalite trvalý pobyt. V letných mesiacoch komunikáciu súbežnú s ľavou hrádzou rieky využíva okrem domácich aj veľa chodcov a cyklistov smerujúcich Nad jazero," povedal.
Hlavným benefitom bude podľa starostu udržanie toku rieky v koryte bez preliatia vody cez hrádzu pri zvýšenej hladine. Oceňuje aj vizuálne skrášlenie ďalšieho úseku okolia Hornádu.
Sčasti pripravené sú aj ďalšie etapy ochrany intravilánu mesta pred veľkou vodou. Po vysporiadaní pozemkov by mala prísť na rad oprava brehov pri nových bytových domoch na ulici Pod šiancom v mestskej časti Sever.
V pláne je aj úsek od hate Vyšné Opátske do Krásnej. Proces prípravy je náročný pre nutný výkup súkromných pozemkov.
Čakanie na ďalšiu výzvu
„Treba počkať na výzvu, v rámci ktorej by sa to dalo financovať z eurofondov. Ťažko povedať v horizonte koľkých rokov, ale je v pláne ochrániť celé územie mesta, ľavú aj pravú stranu Hornádu,“ uvádza hovorca SVP.
V súčasnosti by storočnej vode určite neodolala napríklad lokalita okolo Súdkov, keďže ide o prirodzene záplavovú oblasť.
V roku 2010 sa pieskovalo
Posledný väčšia povodeň zasiahla Košice v lete 2010. Na Hornáde bol vyhlásený najvyšší, tretí povodňový stupeň. Evakuovali stovky ľudí z troch mestských častí, niektoré lokality v Krásnej zaplavilo a v Džungli brehy zvyšovali vrecami s pieskom. Hladina Hornádu po intenzívnych dažďoch prudko stúpala a hrozila vyliatím aj v rokoch 2014 a 2023.
S projektom ochrany krajského mesta pred storočnou vodou počítali materiály ministerstva životného prostredia už v roku 2007, ale až v roku 2013 vláda Smeru na výjazdovom zasadnutí v Košiciach schválila protipovodňové opatrenia na najbližších päť rokov za vyše 39 miliónov eur.
text: Monika Ištvánová
foto: Mestská časť Vyšné Opátske