Generál Milan Rastislav Štefánik, významná osobnosť slovenskej histórie, je symbolom nezlomnej vôle a štátotvornej odvahy. V pondelok 4. mája uplynie 107 rokov od jeho tragickej smrti pri Ivanke pri Dunaji. Štefánik, vedec, diplomat a generál, zohral kľúčovú úlohu pri vzniku prvej Československej republiky. Výročie jeho úmrtia je na Slovensku pamätným dňom od roku 1993.

Štefánik, narodený 21. júla 1880 v Košariskách, bol architektom budúcnosti Čechov a Slovákov. Spolu s Masarykom a Benešom podpísal Washingtonskú deklaráciu, ktorá presvedčila svetové mocnosti o práve na sebaurčenie. Jeho zásluhou vznikli československé légie, ktoré prispeli k vzniku samostatného štátu v roku 1918.

Štefánikova cesta k diplomacii viedla cez vedu. Po štúdiách v Prahe a Paríži pracoval v observatóriu v Meudone a venoval sa spektrálnej analýze slnečného žiarenia. Precestoval takmer všetky kontinenty a získal významné vedecké ocenenia. Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a za misiu v Ekvádore získal kríž Rytiera čestnej légie.

Počas prvej svetovej vojny bojoval ako pilot a spolupracoval s Masarykom a Benešom na založení Československej národnej rady. Ako prvý minister vojny zahynul pri leteckom nešťastí 4. mája 1919. Riaditeľ VHÚ Peter Šumichrast upozorňuje, že viac pozornosti sa venuje teóriám o nehode než Štefánikovmu dielu.

Štefánik sa vracal do vlasti lietadlom Caproni Ca 33, ktoré sa zrútilo pri Ivanke pri Dunaji. Odborníci skúmajú viaceré hypotézy nehody, pričom Šumichrast odmieta teórie o zostrelení. Pamiatku Štefánika pripomína replika lietadla na bratislavskom letisku, ktoré nesie jeho meno.

Pri príležitosti výročia sa konajú spomienkové podujatia na Mohyle na Bradle a v Košariskách, kde sa zúčastňujú zástupcovia štátnej správy, ozbrojených síl a verejnosť.