Hrubosť a vulgárnosť v politických diskusiách podkopávajú dôveru verejnosti v politických lídrov a zvyšujú riziko neúčasti voličov na voľbách. Vyplýva to zo správy švédskych výskumníkov z Karolínskeho inštitútu, ktorú zverejnila agentúra AFP. Autori Dan Hansson a Karin Villaumeová, špecialisti na stres a pracovné podmienky, upozorňujú, že nekultúrnosť v politike predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu. Správu si objednal švédsky odborový zväz TCO.

Podľa prieskumu agentúry Novus až tri štvrtiny Švédov znepokojuje tón politických debát, pričom polovica respondentov ich prestala sledovať pre ich agresívny charakter. Rovnaký podiel by sa k sledovaniu vrátil, keby boli diskusie zdvorilejšie. Táto téma je aktuálna aj vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby.

V novembri 2025 odstúpila líderka Strany stredu Anna-Karin Hattová po sérii vyhrážok, pričom uviedla, že sa necíti bezpečne. Švédska Národná rada pre prevenciu kriminality informovala, že 25,4 % volených predstaviteľov sa v roku 2024 stalo obeťami vyhrážok a násilia.

Počas prezentácie správy sa diskutovalo aj o úlohe médií. Zástupkyňa šéfredaktora denníka Aftonbladet Hanna Olsson Bergová vyzvala na zmenu mediálnych formátov a podporu dlhších, podrobnejších príspevkov. Ako príklad uviedla úspešné video, kde minister Benjamin Dousa a politička Lawen Redarová diskutovali pokojne počas jazdy autom po štokholmských predmestiach.