Estónsko sa rozhodlo nezadržiavať lode ruskej tieňovej flotily v Baltskom mori z obavy, že by to mohlo viesť k vojenskej reakcii Moskvy. Tento postoj potvrdil predstaviteľ estónskej armády. Kým krajiny ako Británia, Francúzsko, Belgicko a Švédsko zvýšili kontrolu nad týmito tankermi, ktoré údajne Moskva využíva na obchádzanie sankcií súvisiacich s vojnou na Ukrajine, Estónsko zvolilo opatrnejší prístup. V máji 2025 Moskva vyslala stíhačku do vzdušného priestoru NATO nad Baltským morom, aby zabránila zastaveniu tankera podozrivého z obchádzania sankcií. Vojenské lietadlo eskortovalo tanker späť do ruských vôd. Veliteľ estónskych námorných síl Ivo Vark uviedol, že riziko vojenskej eskalácie je príliš vysoké a Estónsko by zasiahlo len v prípade bezprostredného ohrozenia, ako je poškodenie podmorskej infraštruktúry alebo úniky ropy. Ruská vojenská prítomnosť vo Fínskom zálive sa zvýšila, pričom Moskva udržiava stálu prítomnosť ozbrojených lodí a ďalších plavidiel v Baltskom mori. Kremeľ považuje sankcie za pokus o ekonomické poškodenie Ruska a tvrdí, že jeho lode majú právo na voľnú plavbu, pričom je pripravený reagovať na akékoľvek pokusy o ich zastavenie.