Ako dieťa chodila len pol roka, no tancom dobila svet. Dostane Cenu mesta Košice za rok 2026.
Helena Kašická (40) z Košíc má na svojom konte množstvo svetových ocenení. Podarilo sa jej 15 - krát získať titul majsterky sveta v tancoch na vozíku, je aj niekoľkonásobná majsterka Európy. Každoročne vyhrávala jeden alebo dva svetové poháre, sama nevie presný počet.
„Tých ocenení je veľké množstvo. Najviac si však cením výhry na majstrovstvách sveta. Prvýkrát som súťažila v roku 2013 na Majstrovstvách Európy,“ hovorí Kašická.
V Košiciach zlatá štyri-krát
Posledné svetové majstrovstvá pod názvom Para Dance Sport World Championships Košice 2025 pomáhala aj organizovať. Pre tanečníčku sú najvzácnejšie práve trofeje získané vo svojom rodnom meste. Obrovský úspech sa jej podarilo dosiahnuť v konkurencii 600 účastníkov z 24 krajín.
Zlato si odniesla hneď zo štyroch kategórií: Single Freestyle, Single Women, ďalej v Combi Standard a CombiFreestyle, kde súťažila s partnerom Martinom Šolcom. Získala k tomu ešte striebro v kategórii Combi Latin s tým istým partnerom.
Končí v najlepšom
Práve v metropole východu sa rozhodla minulý rok oznámiť ukončenie profesionálnej kariéry. „Dosiahla som všetko, čo som chcela. Už sa nemám kam posunúť. V mojom veku sú už aj zdraví tanečníci seniori. V tancoch na vozíku sa vek nerozlišuje, čiže som súťažila s 20 - ročnými kočkami,“ vysvetľuje šampiónka.
Pri tanci však ostáva. V tanečnom klube Ellegance pracuje s mladými a odovzdáva im svoje cenné skúsenosti.
Tvrdý tréning na veži
Za úspechmi Košičanky sa skrýva tvrdá drina. Jedinou pomôckou paratanečníkov sú špeciálne odľahčené vozíky. „Ja mám vozík urobený ako vežu, lebo som malá, meriam 120 cm. Všetkých tanečných partnerov som mala vyšších,“ vysvetľuje Helena, ktorá pred súťažami trénovala každý deň.
Okrem samotného tanca potrebuje kondičnú, strečingovú a mentálnu prípravu, bicykluje a hrá bedminton. „Keď robíte šport ako zdravý profesionál, tak robíte len šport. My chodíme ešte aj do práce, máme svoje rodiny a potom v noci trénujeme,“ prezradila tanečníčka. Sama pracuje ako ekonómka.
Tanečné kroky v kolesách
Najťažším momentom v paratanci je podľa nej vyjadriť tanečnú techniku nôh prostredníctvom techniky kolies vozíka. V rámci možností musia vozíčkari dodržiavať tanečné kroky. „Máme aj baletnú prípravu, dôležitá je muzikalita a prezentácia. V párových disciplínach je podstatný partnering,“ vysvetľuje Kašická.
Najradšej tancuje Freestyle a Single discplíny, ktoré sú výrazovo najnáročnejšie. „Môžete byť 2 až 3 minúty kým len chcete, a musíte tancovať tak, aby to ten divák pochopil,“ pokračuje.
Detský sen
Helena si tancom plní detský sen. Hoci chodila len pol roka, vždy chcela byť baletka. Nenechala sa odradiť ani genetickým ochorením, trpí vrodenou lámavosťou kostí. To jej najmä v detstve spôsobovalo desiatky zlomenín aj pri bežných činnostiach. Práve tanec jej potom podľa nej pomáhal udržiavať pevné telo a predchádzať zraneniam.
„V škole na Opátskom sme mali tanečné krúžky. Vymýšľali sme si choreografie a váľali sme sa v tanečných miestnostiach, zem nám dávala voľnosť,“ spomína Helena. Tancovala v súbore La Mosca, kde boli vozíčkarky a zdravé dievčatá. Neskôr začala pracovať s Petrom Vidašičom.
Začiatky v dvadsiatke
V tanečnom klubu Ellegance začala ozajstne trénovať. „Ja som si myslela, že budeme tancovať tak, ako doteraz. Že pripravíme vystúpenie, ľudia sa rozplačú, zamávame im a tým to pre nás skončí,“ smeje sa tanečníčka.
Peter Vidašič však trénoval rovnako nekompromisne hendikepovaných ako zdravých, strávil dokonca veľa času na vozíku. Práve vďaka nemu dosiahla Helena Kašičká svoje úspechy. „Až s ním som začala tancovať súťažne. Aj keď som už mala po dvadsiatke, darilo sa mi,“ vysvetľuje.
Pomáha mladým
Po ukončení súťažnej kariéry v tanečnom klube trénuje mladých od 14 do 25 rokov. „Niekedy sa ujovi Peťovi strašne ťažko vysvetľuje, čo na vozíku majú urobiť. Ja ich viem usmerniť, ako na to,“ hovorí.
Snaží sa vytvoriť lepšie podmienky pre paratanečníkov. „Chcela by som, aby sa tanec na vozíku rozvíjal na celom Slovensku, nielen v Košiciach, aby vozíčkari mali možnosť si vyskúšať tanec a aby sa im lektori a tanečníci začali venovať aj v iných mestách,“ vysvetľuje.
Plánuje zriadiť aj špeciálne rehabilitácie pre hendikepovaných.
Eva Eperješiová
foto: autorka, archív Helena Kašická