Dvojica kapybár močiarnych sa stala snáď najobľúbenejšími obyvateľmi košickej zoologickej záhrady. Leni a Boris tvoria pár len niekoľko týždňov. Ošetrovatelia s napätím očakávajú, či prinesú na svet malých huňatých potomkov. Kapybary nájdete v ZOO hneď vedľa plameniakov.
„Najviac sa tešíme na kapybary!“ vykríkli deti zo školského výletu.
Tieto milé zvieratká sa stali v poslednej dobe mimoriadne obľúbené. Ich vtipné videá a obrázky zaplavili internet. Kapybary idú na dračku v hračkárstvach, odevoch či papiernictvách.
Populárne a pokojné
V ZOO sú často prvou zastávkou rodín s deťmi.
„Kapybary močiarne sú najväčšie hlodavce na svete. Chováme ich už asi dvadsať rokov, no až v poslednej dobe sa stali populárnymi. Ľudia majú kapybary radi zrejme preto, ako vyzerajú. Majú veľké oči, malé ušká, sú guľaté a jednoducho také cute,“ myslí si hlavný zoológ košickej ZOO Patrik Pastorek.
Majú typickú pokojnú povahu. Aj pri rybníku v ZOO flegmaticky pozorujú hašterenie vodných vtákov.
Leni prišla z Bratislavy
„Sú novozostavený pár. My sme chovali dvoch samcov, ZOO Bratislava chovala dve samice. Tak sme prišli s myšlienkou vytvoriť páry. Vymenili sme jedného nášho samca za jednu ich samicu,“ vysvetľuje Pastorek.
Samička Leni, ktorá má rok a 2 mesiace, si už v Košiciach zvykla. S 21 - mesačným Borisom vytvorili podarený párik. Zoznamovali sa asi štyri týždne, kým sa zblížili.
„Stále jeden druhého nasledujú, držia sa spolu. Veríme, že čoskoro nás potešia potomstvom,“ prezradil zoológ.
Dvojica sa veľmi rada vyhrieva na slnku, pláva vo vode a podstatnú časť dňa trávi jedením.
„Živia sa väčšinou rastlinnou potravou. Dávame im špeciálne granulované krmivo alebo pelety vyvinuté pre kapybary. Dostávajú okrem toho koreňovú zeleninu, počas letného obdobia aj trávu ako zelené krmivo. V zimnom období zase seno,“ vysvetľuje Pastorek.
Brúsia si zuby
Kapybary si potrebujú brúsiť zuby, rastú im celý život. Dostávajú preto materiál na ohryz. Najradšej chrumkajú vŕbové konáre, ktoré obsahujú pre ich zdravie prospešné látky.
„Srsť majú tvrdú, ale pomerne riedku. Pravidelne sa o ňu starajú. Natierajú sa sekrétom, ktorým si označujú aj svoje teritórium. Robia si takú skincare,“ vraví zoológ.
Sú skvelí plavci
Obľúbené zvieratá vedia veľmi dobre plávať, medzi prstami majú náznaky plávacích blán.
„V prípade nebezpečenstva unikajú vo voľnej prírode do vody, to je ich obrana. Vedia byť vo vode veľmi rýchle. Dokážu nadlho zadržať dych a potápať sa. V prirodzenom prostredí Južnej Ameriky tak utekajú pred aligátormi, jaguármi a ďalšími predátormi,“ hovorí Pastorek.
Mláďata sa rodia vyvinuté
Gravidita kapybár trvá pre hlodavce nezvyčajne dlho, až 150 dní. Zoológa prekvapuje, že mláďatá sa narodia úplne vyvinuté.
„Sú osrstené, majú otvorené oči, vedia sa pohybovať. Vyzerajú ako verná kópia rodičov, len sú maličké. Pevnú potravu skúšajú už v dvoch týždňoch. Dožívajú sa aj 13 rokov,“ vysvetľuje.
Domov radšej plyšáka
Pokojné zvieratká si zvyknú na ľudí, ktorí sa o nich starajú. Dokážu si dokonca vypestovať vzťah k svojmu chovateľovi.
„K ľuďom sa správajú mierumilovne, niekedy nedôverčivo. Medzi sebou však vedia byť aj pomerne nepríjemné. Keď príde nejaká nová kapybara, ktorá sa ostatným nepáči, tak môžu aj ublížiť. Dôležité preto je ich pozvoľné zoznamovanie,“ vraví Pastorek.
Kapybaru ako domáceho miláčika rozhodne neodporúča, môže vážiť až 65 kilogramov. Nábytok a ostatné vybavenie domácnosti by nemuselo vydržať brúsenie veľkých zubov.
„Domov si vezmite radšej plyšovú kapybaru. Keď ju chcete vidieť naživo, tak vás pozývame navštíviť ZOO,“ odkazuje zoológ milovníkom kapybár.
text: Eva Eprješiová
foto: autorka, Patrik Pastorek