Premiér Róbert Fico (Smer) počas minulotýždňovej návštevy východného Slovenska oznámil, že letecká linka medzi Košicami a Bratislavou prepravila už 100-tisíc cestujúcich. Rýchle spojenie medzi východom a západom Slovenska si teda rýchlo získalo svojich priaznivcov.
Redakcia Naše Košice zisťovala, či v dôsledku toho pasažieri ubudli v iných sektoroch dopravy, napríklad na cestách, vo vlakoch a autobusoch, alebo ide o úplne novú skupinu cestujúcich. Zozbierané informácie zanalyzovala a predpovedá možnú budúcnosť cestovania vlakom.
Jedno zo základných podnikateľských zákonitostí totiž hovorí, že ak sa na trhu objaví nový produkt a získa si aj svojich zákazníkov, časť z nich musí pochádzať od konkurencie.
Železnice odliv nepotvrdili
V prípade rýchleho spojenia Košíc s Bratislavou by to mala byť prirodzene železnica. Národný dopravca Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) však tvrdí, že výrazný pokles cestujúcich zatiaľ nepozoruje. „V súčasnosti neevidujeme výrazné zmeny v dopyte, ktoré by bolo možné jednoznačne pripísať zavedeniu leteckej linky,“ uviedol pre Naše Košice hovorca ZSSK Ján Baček.
Najvyťaženejšiu diaľkovú trasu na Slovensku Bratislava – Žilina – Košice denne využívajú tisíce cestujúcich, ktorí nastupujú a vystupujú nielen v Košiciach, ale aj v Trnave, Trenčíne, Žiline, Poprade, Spišskej Novej Vsi a ďalších mestách po celej trase.
Vlakom s dostatočne veľkou kapacitou dokážu železničiari obslúžiť pomerne veľkú časť Slovenska, zatiaľ čo letecká linka spája iba dve letiská: Košice a Bratislavu. Preto je oboch druhov dopravy komplikovanejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Radšej rýchlejšie, ako zadarmo
Napriek vcelku atraktívnym a flexibilným cenám leteniek, zostáva cestovanie železnicou stále cenovo najdostupnejšou formou dopravy pre široké skupiny obyvateľstva.
Napriek tomu existuje pomerne veľká skupina študentov, ktorí aj napriek tomu, že vo vlakoch ZSSK môžu cestovať so stopercentnou zľavou, začali využívať radšej leteckú linku.
„Nevidím v tom vôbec problém. Ak si kúpim letenku dostatočne dopredu, jej cena je priaznivá, a rozdiel s lístkom na vlak zanedbateľný,“ hovorí Juraj z Košíc, ktorý v Bratislave študuje matematiku na Univerzite Komenského. Dodáva, že často krát už nezoženie bezplatný študentský lístok do vlaku a tak si kúpi do prvej triedy za 20 eur, čo sa blíži k dobrej cene letenky.
Študentka: Trochu frajerina
Lietadlom do školy začala cestovať aj Ema, študentka na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Za posledné tri mesiace letela šesť krát a toto cestovanie si pochvaľuje.
„Síce si cesty domov na východ viac plánujem ako predtým, ale je to lepšie, ako sa neraz aj 6 hodín či dokonca viac, trmácať vlakom. Tie totiž v poslednom čase akosi často meškajú kvôli výlukám aj mimoriadnostiam. Raz sa pokazila lokomotíva a koncom mája sme stáli za Kysakom, pretože vlak zrazil pri Kostoľanoch n. Hornádom nejakého chodca. Trvalo to takmer dve ďalšie hodiny," povedala.
A či bude lietať aj ďalej? „Je to trochu frajerina, ale uvidím, aké budú ceny. Ak zostanú letenky dostupné, uprednostním lietadlo aj v budúcnosti. Nie je to také nedostupné, navyše si niečo zarobím na brigáde, niečo prispejú rodičia, zatiaľ sa to dá“.
Rozhodnutia mladých ľudí naznačuje zmenu trendu správania cestujúcich, že pri výbere dopravy už nemusí byť najdôležitejším faktorom cena.
Bez kontrol a čakania
Hoci cesta vlakom z Košíc do Bratislavy trvá približne päť a pol hodiny, národný železničný dopravca zatiaľ mimoriadne opatrenia ani zmeny nepripravuje. Konkurenciu leteckej linky pritom vníma ako výzvu.
Uvedomujú, že pri započítaní celkového času cesty v tzv. režime „od dverí k dverám“, je rozdiel medzi vlakom a lietadlom výrazne menší, ako v samotnom čase prepravy. „Zaujímavý pohľad priniesol prieskum agentúry Go4insight pre ZSSK. Cestujúci pri lietadle ocenili najmä rýchlosť (74 % respondentov), no pri železnici pozitívne hodnotili napríklad možnosť pracovať počas cesty (55 % respondentov) alebo celkovo jednoduchšie cestovanie bez kontrol a čakania na letisku či stabilitu cien cestovných lístkov,“ vysvetľuje Baček.
Aj dôchodcovia či poslanci
Ekonomický riaditeľ spoločnosti Letisko Košice – Airport Košice, a.s. Tomáš Jančuš vníma zavedenie leteckej linky Košice – Bratislava ako nesporný úspech, ktorý podporuje ekonomický rast východnej časti Slovenska.
„Odpadla najmä mentálna bariéra, ktorá neraz ľuďom bránila vycestovať na východ z časových dôvodov. Dnes tu už nie je bariéra, ale iba 32 minút letu,“ hovorí.
Dlhodobo požadované letecké spojenie vo verejnom záujme podľa ekonomického riaditeľa aktuálne využíva široké spektrum cestujúcich, ktoré tvoria študenti, dôchodcovia, pracujúci, turisti alebo podnikatelia, advokáti či poslanci.
Letisko: Lietadlo namiesto auta
Letisko Košice vníma, že časť cestujúcich prevzali aj z vlakov. Sú ale presvedčení, že linka odbremenila najmä pozemné komunikácie. „Relevantné dáta zatiaľ nemáme, ale sme si istí, že sme znížili určité množstvo automobilov aj uhlíkovú stopu medzi Košicami a Bratislavou,“ tvrdí Jančuš.
S prevádzkovaním krátkych vnútroštátnych letov nesúhlasia ekonomickí experti. Krátko po spustení linky analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák pre TASR uviedol, že viaceré európske krajiny sa z ekologických dôvodov snažia obmedziť leteckú dopravu na krátke vzdialenosti, kde sa jej časová výhoda stiera, no uhlíková stopa je výrazne vyššia. „Prejavuje sa to najmä v utlmení vnútroštátnych letov,“ upozornil.
Ochota priplatiť si
Sto tisíc cestujúcich je pre košické letisko dôvodom na spokojnosť. Pre železnice však môže predstavovať podnet na zamyslenie a varovný signál.
Aj keď ZSSK výrazný odliv cestujúcich zatiaľ neeviduje, už spomínaný akt, že za lietadlo platia aj cestujúci, ktorí môžu vlak využívať bezplatne, naznačuje meniace sa správanie zákazníkov.
V budúcnosti tak nemusí rozhodovať už iba cena cestovného, ale najmä schopnosť dopravcov ponúknuť cestujúcim to, čo si cenia najviac – čas, pohodlie a spoľahlivosť. A za to sú si mnohí ochotní priplatiť.
Potrebujú zrýchliť
Ak sa železnica zrýchli, ako je tomu vo vyspelých krajinách, tak zmysel leteckej linky na krátku vzdialenosť pominie. Pri budovaní a obnove železničnej infraštruktúry na Slovensku sa však zdá, že letecká linka môže mať zmysel ešte dlhé roky.
Zrejme presiahne aj obdobie do 25. marca 2028, počas ktorého sa ju štát zaviazal podporovať sumou približne 5,2 milióna eur. O tom, či linku štát finančne zadotuje aj po roku 2028, bude závisieť najmä od počtu cestujúcich, ekonomickej udržateľnosti spojenia ale aj vplyvu na železničnú dopravu.
text: Ľubomír Lehotský
foto: Ľ. Lehotský, M. Medzihradský