Komáre sú schopné naučiť sa spájať pach najpoužívanejšieho repelentu DEET s potravou, čo môže viesť k tomu, že po „výcviku“ uprednostnia štípanie ľudí, ktorí ho používajú. Tento záver vyplýva z experimentálnej štúdie, ktorú zverejnili vedci a citovala agentúra AFP. Hlavný autor štúdie, Claudio Lazzari, zdôraznil, že výsledky získané v špecifických laboratórnych podmienkach nespochybňujú účinnosť DEET, ktorý je považovaný za zlatý štandard medzi repelentmi a používa ho aj Svetová zdravotnícka organizácia v boji proti chorobám prenášaným komármi.

DEET, vyvinutý v 40. rokoch minulého storočia v USA, zachránil mnoho životov pred chorobami prenášanými hmyzom. Lazzari, emeritný profesor na Univerzite v Tours, tvrdí, že je potrebné vyvíjať nové a ekologickejšie repelenty s menším rizikom alergických reakcií. Vedci sa snažia pochopiť, prečo repelenty komáre odpudzujú, či sú pre ne toxické, alebo ich odpudzujú nepríjemným zápachom.

Medzinárodný tím vedcov využil princíp podmieňovania, známy z experimentu s Pavlovovým psom. Komáre egyptské, prenášajúce choroby ako horúčka dengue a vírus zika, boli umiestnené do sieťového boxu s vakom teplej ovčej krvi. Po pridaní pachu DEET sa komáre vzďaľovali, ale po kŕmení teplou krvou a opakovaní postupu sa viac než 60 percent z nich pokúšalo poštípať tkaninu len s pachom repelentu.

V ďalšej časti experimentu komáre uprednostnili ruku nastriekanú repelentom pred „čistou“ rukou. Podobné výsledky dosiahli aj pri pokusoch s cukrom, keďže komáre sa vo voľnej prírode živia rastlinným nektárom. Clément Vinauger z univerzity vo Virgínii uviedol, že repelenty nefungujú len na základe chemického zloženia, ale aj na základe skúseností komárov. Lazzari však upozornil, že v prírode by boli potrebné veľmi špecifické podmienky na podobné správanie komárov. Štúdia bola publikovaná v Journal of Experimental Biology.