Vedenie bosnianskej Republiky srbskej (RS) požiadalo Organizáciu Spojených národov (OSN) o zrušenie alebo obmedzenie právomocí úradu vysokého predstaviteľa v Bosne a Hercegovine (BaH). Tento úrad dohliada na plnenie Daytonskej mierovej dohody z roku 1995, ktorá ukončila vojnu v krajine. Mandát vysokého predstaviteľa nie je časovo obmedzený, avšak posledný vyslanec Christian Schmidt odstúpil po piatich rokoch vo funkcii, údajne aj pod tlakom Bieleho domu a po napätí so srbskými lídrami v BaH.

Očakáva sa, že Schmidtovho nástupcu vymenuje medzinárodný výbor v júni, no bosniansko-srbskí zákonodarcovia už vyjadrili nesúhlas s akýmkoľvek kandidátom, ak by právomoci úradu zostali nezmenené. Vo vyhlásení adresovanom Bezpečnostnej rade OSN varujú pred zachovaním širokých právomocí úradu, vrátane možnosti meniť zákony a zasahovať do politickej situácie, ak nie je dodržaná Daytonská dohoda.

Schmidtov mandát bol poznačený konfliktmi, najmä so srbskou časťou BaH. Spory viedli k tomu, že Milorad Dodik bol zbavený funkcie prezidenta RS za nerešpektovanie rozhodnutí vyslanca OSN. Dodik, aj keď už nie je vo funkcii, zostáva de facto lídrom entity a snaží sa posilňovať vzťahy s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa prostredníctvom lobingu. Spojené štáty v roku 2017 uvalili na Dodika sankcie pre jeho separatistickú politiku, ktoré však boli v roku 2025 zrušené bez vysvetlenia.

Bosna a Hercegovina je federálny štát, ktorý okrem RS so srbskou väčšinou tvorí aj Federácia Bosny a Hercegoviny, kde dominujú Bosniaci a Chorváti. Oba štátne subjekty vznikli na základe Daytonskej mierovej dohody, ktorej plnenie dozerá vysoký predstaviteľ vymenovaný medzinárodným spoločenstvom, no jeho legitimitu bosnianski Srbi neuznávajú.