AKTUALIZOVANÉ O 14.10 hod., článok sme doplnili o stanovisko Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Trhanie zuba sa pre autistu zmenilo na nočnú moru. Zuzana Tallová (48) hľadala v nemocnici pomoc pri bolesti zuba autistického syna Alexa (11). Namiesto toho zažili neľudské a nerešpektujúce zaobchádzanie, následkom ktorého chlapec doteraz odmieta odísť z domu. Zub mu ani po štyroch dňoch nevytrhli, mama vracajúceho syna brala z nemocnice preč. Bolesti ho nakoniec zbavili na pohotovosti, kde extrakciu zvládli aj bez narkózy.
Naše Košice nedávno zverejnili osud Zuzany Tallovej, ktorá sa sama stará o autistické dvojičky Alexa (11) a Ryana (11). Naoko zdraví chlapci si nevedia poradiť s bežnými činnosťami, nehovoria, nosia plienky. Aj najmenšia zmena ich dokáže rozrušiť tak, že môže viesť k sebapoškodzovaniu a agresii.
Bolesť, ktorú nevedel opísať
Minulý týždeň si starostlivá mama všimla, že s Alexom nie je niečo v poriadku. „Videla som, že má bolesti, hoci to sám nevie povedať. Prišla som s pomocou jeho učiteľky na to, že ho bolí zub,“ vysvetľuje Zuzana.
V utorok (19. mája) večer sa bolesti vystupňovali natoľko, že hľadala lekársku pomoc. Zavolala aj chlapcovho otca, hoci spolu nežijú.
„Alex silno plakal, telefonovali sme po siedmej na stomatológiu na Triede SNP. Lekár povedal, nech sa prídeme ukázať,“ spomína mama s tým, že hľadali pre synčeka najlepších odborníkov.
Lekár ho ani neskúsil vyšetriť
Neľahkou úlohou bolo už to, aby uboleného syna dostala do zdravotníckeho zariadenia. „Lekár prišiel a uvidel nás. Kľakol si k Alexovi, len mu pohmatal líce. Nič viac. Povedal - tak nič, keď má autizmus, skúsim ten zákrok vybaviť na piatok,“ vysvetľuje Zuzana.
Lekár mal synovi predpísať antibiotický sirup napriek upozorneniu, že z neho vracia. „V správe napísal – dieťa autista neverbálny, nedal sa vyšetriť. Ale ten lekár ho ani neskúsil vyšetriť. Tak sme museli ísť preč.“
Zuzana nevedela, čo má ďalej s Alexom robiť. Na druhý deň od rána márne čakala, že sa jej niekto z nemocnice ozve. Chlapcovi podávala lieky na tíšenie bolesti. Jeho otec dohodol predoperačné vyšetrenie na štvrtok o 8.30 hod., chlapcovi mali ďalší deň v piatok trhať zub v narkóze. „Alexa som pripravovala na to, čo bude nasledovať. Ukazovala som mu obrázky nemocnice a hovorili sme o tom, že mu budú robiť odber. Keď vedel, čo ho čaká, išiel ráno aj nalačno,“ hovorí mama.
Katastrofálny prístup
Pokračuje, že na oddelení ich ale sestry nečakali. Zisťovali okolnosti, dávali podľa Zuzany neprimerané otázky.
„Ten prístup bol katastrofálny. Alex už bol nesvoj. Neznáme prostredie, hluk, množstvo ľudí je pre dieťa s autizmom extrémne náročná situácia. Chodil a behal po chodbe. Ja som robila, čo mi povedali. Na moje naliehanie zavolali ďalšiu lekárku, asi z detského oddelenia, tá sa ho pokúsila vyšetriť. Nakoniec vravela, že urobia odbery,“ spomína mama.
Držali ho traja
Vraví, že prišiel aj lekár, čo im sľúbil zákrok. „Hovoril, že mamka pôjde vonku. Otec tam mohol byť. Ostali dnu ešte dve sestričky. Alexa musel držať traja - lekár, ďalší chlap a jeho otec. Vraj mu praskla žila a museli začať odznova," vysvetľuje žena.
„Pre matku je strašné vidieť dieťa v takom strese. Ešte horšie je, keď nikto nevníma, čo sa s ním deje psychicky,“ opisuje ďalej chvíle hrôzy. Následne mali čakať na izbe na výsledky, nedozvedeli sa ako dlho.
Chýbajúce informácie a zhoršenie stavu
Chlapca podľa Zuzany chytala agresia, začal búchať do zariadenia izby. Snažila sa zabrániť tomu, aby si ublížil. „Keď si Alex konečne ľahol, tak prišiel lekár. Oznámil nám - budete musieť byť hospitalizovaní, keďže sú odbery robené u nás. Hovorila som mu, že Alex to nezvládne, ale on trval na svojom a išiel bez vysvetlenia preč,“ rozpráva ďalej Zuzana.
Zdôrazňuje, že pre autistu to predstavovalo obrovský šok, keďže čakal odchod domov. V ten deň vstával nervózny už o piatej, nejedol celé doobedie, bol senzoricky aj psychicky preťažený.
„Sestrička chcela, nech podpíšeme papiere, že tam ostávame. A že máme ísť na ARO, lebo chcú vidieť pacienta. Ani nám nevedela povedať, kedy. Nik nám nepovedal, prečo sme tam mali ostať,“ nechápavo vraví Zuzana. Veľmi sa už o Alexa bála. Udieral sa do hlavy, kričal, kopal okolo seba, hádzal sa o zem.
Odchod z nemocnice
Sestra ich mala poslať na prechádzku do parku s tým, že im budú volať. Prešli vo vetre celý nemocničný areál, chlapcov stav sa podľa mamy zhoršoval.
„Bol dezorientovaný, našiel naše auto, chcel ísť dnu. Zvracal, bolo mu strašne zle. Volala som doktorovi, že ho naspäť už nedostanem. On na to, že to dva dni riešil a že máme urobiť maximum, aby sme ostali. Sľúbil, že zavolá zástupcovi primára. Späť už nazavolal,“ spomína mama.
Nakoniec sa rozhodla z nemocnice odísť. Alex sa dokázal upokojiť až v domácom prostredí.
Lekár nezavolal a vzal si priepustku
O druhej sa dočkali telefonátu od sestry, že výsledky majú hotové. „Bola prekvapená, že sa mi mal doktor ozvať, lebo si vraj zobral priepustku a odišiel. Myslela som, že skolabujem. Vôbec sa už neozval. Doteraz by sme čakali na tom parkovisku,“ vykresľuje Zuzana.
Ďalšiu hospitalizáciu odmietla, čoho následkom bol stornovaný piatkový zákrok. Z nemocnice dostali doporučenie zavolať v utorok (26.5.), teda týždeň po prvej návšteve s bolesťou. „Bolo to pre mňa ako keby ste kričali hlasno na celú zem, a nikto vás nepočúva. V tej nemocnici zlyháva systém, je tam nehumánny prístup. Doktori nemajú povedomie o autizme, pritom každé 36. dieťa je autista. Stačil by len trochu ľudský prístup,“ konštatuje žena trpko.
Ošetrenie na inej pohotovosti
Pochopenie nakoniec so synom našla na pracovisku UNLP Rastislavova. No Alexa zachvátili silné bolesti skôr, než sa tam dostal.
„Šli sme teda na pohotovosť Toryská. Sľúbili, že sa pokúsia pomôcť. Milo nás privítali, Alex vôbec neutekal. Nechali ho chvíľu sa porozhliadať. Zobrala som si ho na kolená, lekárka mu dala injekciu. Keď zabrala, tak mu ten zub hneď vytrhla. Nebolo to bez plaču, ale zvládla to aj bez narkózy. Bola som taká prešťastná, až mi vyhŕkli slzy,“ chváli Zuzana.
Alex sa nakoniec boľavého zúbka zbavil, no doteraz sa nespamätal z nemocničného zážitku. Odmieta vyjsť z domu, mama ho nedostane ani do školy pre autistov, ktorú s bratom navštevujú. „Alex prežil traumu. Na druhý deň po nemocnici sa mi nechcel dať prezliecť, nepohne sa odo mňa ani na krok. Sedíme zatvorení doma,“ vysvetľuje Zuzana.
Výzva na ľudský prístup
Všemožne sa snaží s chlapcom pracovať. Úspechom je už to, že sám odíde do inej izby.
„Rodičia autistických detí denne bojujú nielen za ich zdravie, ale aj za obyčajný ľudský prístup. Preťažené dieťa nie je zlé dieťa, autizmus nie je nevychovanosť. Matka, ktorá prosí o pomoc, by nemala odchádzať s nemocnice s plačúcim dieťaťom, pocitom bezmocnosti a obrovským sklamaní zo systému, ktorý by mal pomôcť,“ odkazuje Tallová na záver.
Zvažuje, že podá podnet na kompetentné orgány.
Vyjadrenie nemocnice
Medializované informácie o celom prípade sa podľa košickej nemocnice nezakladajú na pravde. Hovorkyňa UNLP Ladislava Šustová uviedla, že personál kliniky matke s dieťaťom vyhovel a poskytol im akútny termín na ošetrenie. Spresnila tiež absenciu lekára, ktorý sa v tejto súvislosti spomínal.
„Lekár mal podpísanú priepustku nadriadeným zamestnancom týždeň vopred z vážnych rodinných dôvodov,“ reagovala Šustová. Nemocnica zároveň zdôraznila, že jej doposiaľ nebola doručená žiadna oficiálna sťažnosť na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v tomto prípade.
K podrobnostiam o priebehu liečby sa však nemocnica bližšie vyjadriť nemôže. „Bližšie informácie o zdravotnom stave pacienta nie je možné poskytnúť bez predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu,“ uzavrela hovorkyňa.
text: Eva Eperješiová
foto: autorka, archív Zuzana Tallová