Globálna ekonomika čelí dôsledkom energetického šoku spôsobeného zablokovaním Hormuzského prielivu, čo vedie k rastu inflácie. Trhy očakávajú sprísnenie menovej politiky, pričom centrálne banky musia rozhodnúť o úrokových sadzbách. Ekonomický analytik Václav Franče z UNIQA investiční společnost upozorňuje, že aj po prípadnom otvorení prielivu problémy pretrvajú a úplná normalizácia trhu s ropou potrvá do roku 2027. Poškodená infraštruktúra a vyčerpané zásoby ropy tlačia ceny nahor, pričom riziková prémia zostáva súčasťou cien.

Energetické šoky majú tendenciu spôsobovať druhotnú infláciu, ktorá môže ovplyvniť inflačné očakávania firiem a domácností. Finančné trhy už reagujú a očakávajú zvýšenie úrokových sadzieb v USA aj eurozóne. V USA sa predpokladá jedno zvýšenie sadzieb Fedu, zatiaľ čo v eurozóne sa očakávajú tri zvýšenia. Súčasné nastavenie menovej politiky sa považuje za nedostatočne reštriktívne, čo sa prejavuje aj na dlhopisových trhoch.

Kľúčovou otázkou je načasovanie zmien menovej politiky. Centrálne banky sú pod tlakom, aby sprísnili politiku, inak riskujú pokles reálnych úrokových sadzieb. Európska centrálna banka, s hlavnou sadzbou na úrovni 2 %, čelí inflácii 3 % a oslabenému euru, čo naznačuje potrebu zásahu. Americký Fed má sadzbu v pásme 3,5 % až 3,75 %, pričom silnejší dolár už prispel k sprísneniu podmienok. Franče varuje, že oneskorená reakcia môže byť nákladná, a otázkou zostáva, kedy a ako rýchlo centrálne banky zasiahnu.