Na Slovensku nám vyrastá ďalší športový talent. Už dva roky sa venuje bojovému umeniu MMA a našu vlajku hájil aj v Indonézii či na majstrovstvách sveta v Brazílii. Podmienky pritom nemá jednoduché, pochádza z Luníka IX. Ani prostredie však neodradilo deviataka Sebastiána Žigu, ktorý navštevuje Spojenú školu Ľudmily Podjavorinskej priamo na sídlisku, aby kráčal za svojím snom.
V rozhovore sa dočítate o jeho ceste k bojovým športom, pohľade rodičov na tento koníček a tiež o podpore zo strany trénerov a učiteľského zboru.
Čo ťa priviedlo k tvojmu prvému zápasu alebo tréningu v ringu?
„V škole sme mali krúžok boxu. Zapojilo sa doňho veľa spolužiakov a pridal som sa aj ja. Brali sme to ako zmysluplné trávenie voľného času. Bojové športy ma vždy priťahovali. Milujem ich. Okrem toho máme v škole aj karate. Práve tam som prvýkrát cítil, že šport mi dáva disciplínu aj sebavedomie.“
Kedy si zistil, že sa chceš venovať práve MMA, že je to tá správna cesta?
„Prakticky hneď. Bol to krásny okamih. Páčilo sa mi, že MMA spája viacero štýlov a človek sa v ňom stále učí niečo nové. Vtedy som si povedal, že tomuto sa chcem venovať naplno.“
Reprezentoval si Slovensko aj na súťaži GAMMA 2024 v Indonézii. Aké pocity vo tebe zanechal takýto obrovský turnaj?
„Šlo o kategóriu MMA do 16 rokov. Celkovo sme tam boli ôsmi športovci zo Slovenska. Podujatia sa zúčastnilo vyše 700 súťažiacich zo 60-tich krajín sveta. Bolo to pre mňa niečo celkom nové, nevedel som, do čoho vlastne idem. Nevedel som, ako to chodí na takýchto medzinárodných scénach. Iba som nasával atmosféru a na všetko doslova vyvaľoval oči. Keď sa o tom dozvedela moja mama, strašne sa o mňa bála, nemohla uveriť. Ale veľmi ma podporovala a ja som sa snažil zo seba vydať maximum. Napokon som vo svojej kategórii obsadil 8. miesto. Aj keď som medailu nezískal, bola to obrovská skúsenosť a motivácia pokračovať ďalej.“
Ako ti prostredie, v ktorom vyrastáš, pomohlo?
„S kamarátmi sme veľa času trávili na ulici. Občas sa nejaká bitka pritrafila. Celkovo nikdy nie sme doma. Ale ovplyvnila ma aj škola, v ktorej trénujem. Na krúžkoch sa stretávame štyrikrát do týždňa. Ráno aj večer. Inak by sme sa asi túlali po meste. Takto využívame náš čas zmysluplne. Máme takú malú telocvičňu, v nej trénujeme. Šport nám dáva cieľ a učí nás zodpovednosti.“
Bol si tiež súčasťou slovenskej reprezentácie na majstrovstvách GAMMA WORLD MMA 2025 v Brazílii.
„Tu už som obsadil 7. miesto. Mali sme malú výpravu, ale bol to neopísateľný pocit. Cítil som sa ako hviezda. Na podujatie som sa pripravoval celý rok. Priniesol som si odtiaľ veľa skúseností aj ponaučenie. Žiaľ, nedostal som sa príliš vysoko. Nebol som disciplinovaný, a jedna chyba ma vyradila z bojov o medaily. Ale beriem to športovo. Musím ešte zlepšiť svoju techniku. Mal som sa viac ovládať vo svojom postoji. Takéto turnaje však človeka mentálne veľmi posunú a ukážu mu, na čom ešte musí pracovať.“
Tvoju účasť na medzinárodnom podujatí podporila zbierka, komunita na sídlisku Luník IX aj samotná škola. Ako si vnímal túto podporu?
„Bolo to niečo neuveriteľné, fakt skvelé. Veľmi som si vážil, že mi ľudia verili a držali palce. Dodalo mi to ešte väčšiu motiváciu reprezentovať ich čo najlepšie. Aj mojim rovesníkom by som odkázal, že sa nemusia podobných aktivít báť. Nech si idú za svojimi snami.“
Čo plánuješ v nasledujúcich rokoch?
„Len trénovať, vyhrávať, ale prioritou sú tiež dobré známky. Chcem sa stále zlepšovať ako športovec aj ako človek a raz dosiahnuť veľké úspechy v MMA.“
Za Sebastiánovým úspechom stojí aj škola. Aký je vlastne Sebastián žiak?
Milan Dulina, riaditeľ Spojenej školy Ľudmily Podjavorinskej na Luníku IX v Košiciach: „Sebastián je jedným z našich premiantov. Je to slušný chlapec, pracovitý. Šport ho naozaj baví. Jeho úspechy sa odrazili aj na jeho dochádzke a prospechu. Tréningy nám v tomto smere jednoznačne pomáhajú. A ide aj o dobrý signál smerom k verejnosti. Väčšinou sa Luník IX zatracuje, ale aj u nás na sídlisku sa môže zrodiť niečo skvelé a jedinečné. Máme tiež ďalších šikovných žiakov. Boli sme na majstrovstvách Európy v Grécku či na ďalšom svetovom šampionáte v Kambodži. Máme však aj majstra Slovenska v atletike. Športy im jednoducho idú a my si máme z čoho vyberať.“
Desiatky nádejných športovcov trénuje učiteľ telesnej výchovy Peter Furman. Asi nie je ľahké venovať sa toľkým deťom?
Peter Furman: „Nie je to jednoduché, ale decká majú jasnú víziu. Úspechy sa začínajú kopiť. No stále ešte pracujeme na disciplíne. Je to nekonečný príbeh. Nerešpektujú, nepočúvajú. A ďalšia vec je, že sme učitelia z majority, získať si ich dôveru je pre nás o to náročnejšie. Postupne sa však náš vzťah prehlbuje. Vidia, že im chceme pomôcť a že v určitých situáciách na tréningu musia spolupracovať. A hlavne ich motivuje okolie, keďže bojové športy dnes idú na dračku ako teplé rožky. Každý chlapec alebo dievča by chcelo byť mladým bojovníkom, len máloktoré sa však pustí do tvrdej práce. My máme tú výhodu, že si medzi nimi môžeme vybrať tých najlepších. Posudzujú sa však aj známky, správanie a celková školská dochádzka.“
text: Lukáš Mano
foto: Archív Spojenej školy Ľ. Podjavorisnkej 1, Košice