Reakcie na plánovaný zjazd Sudetonemeckého krajanského združenia v Brne prekvapili českého historika Jaroslava Šebka. Podľa neho politizácia témy Benešových dekrétov opäť otvorila staré rany, a to nielen v Českej republike, ale aj na Slovensku. Historik pripomenul, že naposledy vzbudila táto téma veľkú pozornosť v roku 2002 pred voľbami do snemovne. Neočakával, že sa situácia opäť vyhrotí, keďže sa v posledných rokoch pracovalo na zmiernení konfliktov.

Šebek označil tému, ktorú do snemovne prinieslo hnutie SPD, za „emocionálny koktejl“ pre jeho voličov. Vysvetlil, že historická pamäť Čechov je citlivá na otázky česko-nemeckého súžitia, čo vyvolalo veľkú verejnú debatu. Poukázal na to, že v minulosti sa sudetskí Nemci stretli v Česku bez negatívnych reakcií, napríklad v rámci katolíckeho združenia Ackermann-Gemeinde. Sudetonemecké Landsmannschaft (SL) však bolo v minulosti nacionálne konfrontačné, čo je podľa Šebka zdrojom súčasného problému.

Historik poznamenal, že rétorika SL sa v posledných rokoch zmenila a súčasný predseda Bernd Posselt prispel k zjemneniu jej tónu. Odmietavé uznesenie českých poslancov by podľa neho mohlo poškodiť česko-bavorské vzťahy, keďže Bavorsko je pre Česko dôležitým hospodárskym partnerom.

Na Slovensku sa téma Benešových dekrétov týka Maďarov, čo podľa Šebka prekvapilo. Situácia je tam odlišná, pretože maďarská menšina je početná. Otvorenie tejto otázky by mohlo skomplikovať vzťahy medzi krajinami, pričom nacionalizmus vždy vzťahy komplikuje. Šebek zdôraznil, že krajiny strednej Európy by mali viac spolupracovať a hľadať to, čo ich spája, než to, čo ich rozdeľuje.