O zapojení geotermu do nášho energetického mixu sa hovorí už desaťročia. V okolí Košíc sa nachádzajú jedny z najvýdatnejších zdrojov v celej Strednej Európe. Plány na ich využitie však stále zostávajú iba na papieri, hoci sú vnímané ako strategická investícia či národná priorita. Využívať sa dajú namiesto plynu a elektriny na ohrev vody či vykurovanie miestností. Ročne by sme vďaka nim ušetrili desiatky miliónov eur. Chýba nám však infraštruktúra, ktorá by teplé podzemné zdroje priviedla do našich miest a obcí.

Nový pokus o teplovod

Pôvodne sa mala časť Košíc vykurovať podzemným morom od roku 2026. Odborníci však upozorňovali, že ide o veľmi ambiciózny scenár, ktorý nie je možné stihnúť. 

Spoločnosť MH Teplárenský holding aktuálne vyhlásila nové verejné obstarávanie na výstavbu 16-kilometrového teplovodu, ktorý prepojí geotermálne stredisko pri obci Ďurkov s košickou teplárňou. Predpokladaná hodnota zákazky je 67,7 milióna eur. Štát tak znova hľadá zhotoviteľa stavby.

Strategická priorita štátu

„Tento projekt rieši akútny problém Slovenska na dovoze fosílnych palív a ich využívania v teplárenstve,“ uvádza Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). 

„Ako člen Európskej únie sme sa zaviazali v podpore zúročovania obnoviteľných zdrojov v kontexte energetickej a klimatickej krízy.“

Podľa MIRRI ide o jeden z najväčších projektov využitia geotermálnej energie v Strednej Európe. Z Fondu na spravodlivú transformáciu preňho vyčlenili 56 miliónov eur: „Slovensko musí vo väčšej miere čerpať svoje prírodné energetické zdroje a posilniť tak svoju sebestačnosť. Košický projekt ide presne v tomto duchu, aby ľudia mali stabilné a cenovo dostupné dodávky tepla,“ dodáva MIRRI.

Kapacita podzemného mora

Voda vo vrtoch pri Ďurkove má výdatnosť asi 50 litrov za sekundu a teplotu okolo 130°C, čo je podľa odborníkov veľmi dobrá výkonnosť. Opatrnejší sú však pri vyjadreniach, koľko spotrebiteľov by tento zdroj mohlo využiť. „Všade sa prezentuje, že to teplo bude pre 180-tisíc občanov, čo nie je pravda, pretože geoterm pokryje iba časť všetkých dodávok – asi 20 percent,“ hovorí Stanislav Jacko, riaditeľ Ústavu geovied Technickej univerzity v Košiciach.

 „Aké to bude vo finále, to sa uvidí. Pozitívne je, že ide o environmentálny projekt. Mal by však priniesť aj nejaký profit. A ten zatiaľ chýba, rovnako ako systematickosť v prístupe k našim prírodným zdrojom.“

Dlhá životnosť a ekológia

„Geotermálne zdroje v okolí Košíc vydržia až 40 rokov,“ hovorí energetik Gabriel Beer. „Je to nielen preto, že podzemné more je také mohutné, ale tiež preto, že voda, ktorá sa vyťaží z týchto vrtov, sa následne aj zatlačí späť, a znova sa ohreje.“

Slovensko by tak len s jediným vrtom ušetrilo za rok 57-tisíc ton uhlia a do atmosféry by sme vypustili o 50-tisíc ton oxidu uhličitého menej. Problémom je však financovanie potenciálnych nových prieskumov. „To je veľké riziko, do ktorého chce vstúpiť iba málokto,“ konštatuje Stanilav Jacko. 

„Môžeme mať dobré dáta, vhodnú geologickú štruktúru, ideálne podmienky, ale, žiaľ, výsledok nemusí byť vždy ideálny a skončí suchým vrtom. V takom prípade dochádza k finančným stratám v miliónoch eur. Musíme si uvedomiť, že hlbinný prieskum bez rizika prakticky neexistuje.“

Podložie ideálne na ťažbu

Košická kotlina má vhodné priepustné podložie vďaka dolomitom, ktoré sa nachádzajú v hĺbke 2,5 kilometra. 

Najprv ich študovali na povrchu: „Rovnaké geologické štruktúry by sme našli priamo v Košiciach na Sídlisku Ťahanovce,“ uvádza Stanislav Jacko.

Prekážkou je potrubie

Potrubie dlhé asi 20 kilometrov, ktoré by priviedlo teplú vodu až do centrálnych teplární, zatiaľ nemáme. Infraštruktúrny projekt je náročný, vedie cez vtáčie územia, vysporiadať treba tiež pozemky stoviek vlastníkov. 

„Počas desiatok kilometrov môžete naraziť na archeologické nálezisko, môže dôjsť k pyrotechnickým prácam, je to podobné ako pri stavbe diaľnice,“ hovorí odborník na riadenie a energie Marcel Vrátný. 

„Brzdí nás tiež komplikovaná legislatíva a malá počiatočná podpora zo strany štátu, aby sa mohli viaceré projekty rozbehnúť.“

Príklad zo zahraničia

Význam podzemného mora v Košickej kotline vzrástol aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine. „Je to energia, ktorá je veľmi zaujímavá, je za atraktívnu cenu a vie prispieť k našej energetickej nezávislosti, takže celý projekt má veľký potenciál,“ hovorí Vojtech Červenka z MH Teplárenského holdingu.

Na Slovensku nie je myšlienka prelomová. Geológovia vybrali 26 oblastí vhodných pre využívanie geotermálnej energie. Tieto zdroje už fungujú v mestách ako Kežmarok, Sereď, Galanta či Šaľa. 

Podzemnou vodou sa vykurujú verejné budovy, nemocnica, školy aj celé sídliská. K rozvojovým vhodným lokalitám patria aj oblasti pri Žiari nad Hronom a Prešove. „Ide však o projekty, ktoré sú oveľa menšie a žiaden z nich nezatláča vodu naspäť do podložia. Košická koncepcia je veľmi komplexná a po spustení by patrila medzi najväčšie v celom regióne,“ dodáva Gabriel Beer.

Medzi geotermálne veľmoci v Európe patrí Maďarsko či Island, kde geoterm pokrýva vyše 60 % celkovej primárnej spotreby energie a drvivú väčšinu domácností vykurujú práve podzemným teplom.

text: Lukáš Mano

foto: autor, Mário Medzihradský