Americká ekonomika sa napriek sérii masívnych šokov, vrátane pandémie, vojny na Ukrajine, ciel a aktuálnej energetickej krízy spôsobenej vojnou s Iránom, javí ako prekvapivo odolná. Ekonomickí odborníci však varujú, že táto odolnosť je krehká. Hrubý domáci produkt USA vzrástol v poslednom štvrťroku o 2,0 percenta, nezamestnanosť zostáva stabilná, akciový trh prosperuje a inflácia, hoci vysoká, nedosahuje úrovne z obdobia pandémie. Prezident Donald Trump tieto údaje prezentuje ako dôkaz úspešnosti svojich ekonomických politík, vrátane zavedenia ciel.

Mark Zandi, hlavný ekonóm Moody's Analytics, upozorňuje na obavy týkajúce sa rastu zamestnanosti, ktorá je kľúčovým ukazovateľom ekonomickej aktivity. Nezamestnanosť síce zostáva stabilná, ale rast zamestnanosti v poslednom roku kolísal a nové pracovné miesta sú prevažne v sektore zdravotnej starostlivosti. Vojna USA a Izraela proti Iránu spôsobila prudký nárast cien energií po tom, čo Teherán zablokoval strategický Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza pätina svetových energetických dodávok. Tento šok pociťujú spotrebitelia aj súkromné spoločnosti, ktorých náklady na vstupy prudko stúpajú.

Zandi varuje, že by stačilo málo na to, aby sa táto odolná ekonomika dostala do recesie. Analytici upozorňujú, že okrem zdravotnej starostlivosti americká ekonomika za posledný rok stratila pracovné miesta. Zandi dodáva, že hoci nedošlo k masovým prepúšťaniam, mnohé firmy sú na pokraji. Ak sa vojna s Iránom predĺži a ceny energií budú ďalej rásť, ekonomika nemusí byť schopná absorbovať všetky šoky.

Claudia Sahm, hlavná ekonómka investičnej firmy New Century Advisors, uvádza, že ekonomika bola prekvapivo robustná, ale je príliš skoro na predpovede plných dôsledkov vojny s Iránom. Podľa nej ekonomika po pandémii fungovala na plné obrátky, čo jej pomohlo zvládnuť následné krízy vrátane súčasného energetického šoku. Sahm tvrdí, že súčasná situácia s vysokými cenami energií, clami a politickou neistotou pravdepodobne nebude stačiť na to, aby ekonomiku vykolajila. Skutočný problém by nastal, ak by došlo k 'kríze dôvery', najmä v oblasti nových technológií umelej inteligencie, ktoré sú hnacou silou optimizmu na Wall Street a v súkromnom sektore.

Akciový trh v USA tento rok poháňajú práve technologické akcie súvisiace s umelou inteligenciou, a to aj napriek nedávnym turbulenciám spôsobeným vojnou s Iránom. Nasdaq Composite vzrástol o približne 13 percent, S&P 500 o viac ako osem percent a Dow o viac ako tri percentá. Zandi však upozorňuje, že akciový trh nie je ekonomika a zisky na Wall Street neúmerne prospievajú domácnostiam s vyššími príjmami. Pre pracujúce rodiny inflácia, najmä v oblasti základných potrieb ako palivo a potraviny, definuje ich ekonomickú skúsenosť. V apríli dosiahli tieto čísla viacročné maximá, pričom ceny paliva na čerpacích staniciach vzrástli o približne 51 percent od začiatku vojny a ceny potravín sú na najvyššej úrovni od roku 2023.

Táto nerovnosť viedla k tomu, že ekonómovia začali hovoriť o 'K-tvarovanej ekonomike', kde spotreba vyššie príjmových Američanov rastie, zatiaľ čo u nižších príjmov klesá. Nedávna štúdia Federálnej rezervnej banky v New Yorku zistila, že rast maloobchodných výdavkov od roku 2023 bol poháňaný domácnosťami s príjmom nad 125 000 dolárov ročne. Napriek tomu Sahm tvrdí, že rezervy americkej ekonomiky sa zmenšujú a existuje limit, koľko môže ešte zvládnuť. 'Je tu odolnosť,' povedala, 'ale nie je nekonečná.'