Irán v sobotu spochybnil serióznosť americkej diplomacie po obnovených námorných stretoch v Perzskom zálive, pričom Washington stále čaká na odpoveď na svoj najnovší návrh na predĺženie krehkého prímeria a začatie mierových rokovaní. Americký prezident Donald Trump v piatok uviedol, že očakáva iránsku odpoveď na najnovší návrh Washingtonu na dohodu, ktorá by mala byť doručená 'pravdepodobne dnes večer'. Ak však Irán poslal odpoveď pakistanským sprostredkovateľom, verejne sa to nepotvrdilo. Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi v telefonáte so svojím tureckým náprotivkom spochybnil spoľahlivosť amerického vedenia. 'Nedávna eskalácia napätia americkými silami v Perzskom zálive a ich početné akcie porušujúce prímerie pridali k podozreniam o motivácii a serióznosti americkej strany na ceste diplomacie,' uviedol podľa iránskej správy agentúry ISNA. V piatok došlo k incidentu, keď americká stíhačka zasiahla a vyradila z prevádzky dva iránske tankery, ktoré Washington obvinil z narušenia námornej blokády iránskych prístavov. Táto akcia vyvolala iránske odvetné útoky. Iránsky vojenský predstaviteľ pre miestne médiá uviedol, že námorníctvo krajiny 'odpovedalo na porušenie prímeria a americký terorizmus údermi' a 'strety sa teraz skončili'. Posledný incident nasledoval po predchádzajúcom napätí v noci zo štvrtka na piatok v Hormuzskom prielive, kľúčovej medzinárodnej námornej ceste, ktorú sa Irán snaží kontrolovať, aby získal ekonomický vplyv nad USA a ich spojencami. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v piatok zopakoval, že je 'neprijateľné', aby Teherán kontroloval túto kľúčovú ropnú trasu. Washington poslal Iránu prostredníctvom pakistanských sprostredkovateľov návrh na predĺženie prímeria v zálive, aby umožnil rokovania o konečnom urovnaní konfliktu, ktorý sa začal pred 10 týždňami americko-izraelskými útokmi na Irán. Iránsky hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baqaei v piatok uviedol, že návrh je stále 'v štádiu preskúmania', podľa ISNA. Katarský premiér, šejk Mohammed bin Abdulrahman Al Thani, sa v piatok stretol s americkým viceprezidentom JD Vanceom vo Washingtone a diskutovali o pakistanských snahách sprostredkovať trvalý mier. Irán počas vojny zaútočil na miesta v Katare, poukazujúc na úlohu bohatého emirátu ako hostiteľa veľkej americkej leteckej základne. Medzitým satelitné snímky ukázali, že ropná škvrna sa šíri pri pobreží iránskeho ostrova Kharg, kľúčového ropného exportného terminálu pre islamskú republiku. Nebolo okamžite jasné, čo spôsobilo zjavný únik, ktorý sa nachádzal pri západnom pobreží ostrova a podľa globálneho monitoru Orbital EOS pokrýva viac ako 52 štvorcových kilometrov. Ostrov Kharg je srdcom iránskeho ropného exportného priemyslu, ktorý je kľúčovým prvkom ekonomiky krajiny, a leží v zálive, ďaleko na sever od úzkeho Hormuzského prielivu. Po začiatku vojny 28. februára Irán do značnej miery uzavrel prieliv, čo spôsobilo chaos na globálnych trhoch a zvýšenie cien ropy. USA neskôr v reakcii uvalili vlastnú blokádu iránskych prístavov. V nedeľu Trump oznámil americkú námornú operáciu zameranú na opätovné otvorenie prielivu pre komerčnú dopravu, len aby ju v utorok zrušil v prospech návratu k rokovaniam. Saudské zdroje pre AFP uviedli, že kráľovstvo odmietlo povolenie pre americkú armádu na použitie svojich základní a vzdušného priestoru pre operáciu v Hormuze, pričom jeden z nich uviedol, že Rijád 'cítil, že by to len eskalovalo situáciu a nefungovalo by to'. Paralelné prímerie v Libanone je tiež pod tlakom. Iránom podporovaný Hizballáh vypálil rakety a drony na vojenské základne v Izraeli ako odvetu za nedávny útok na Bejrút a prebiehajúce útoky na juhu, kde libanonské úrady v piatok hlásili 11 mŕtvych. Útoky prichádzajú v čase, keď sa Libanon a Izrael, oficiálne vo vojne od roku 1948, majú budúci týždeň stretnúť na priamych rokovaniach vo Washingtone, ktoré Hizballáh dôrazne odmieta.