Európska centrálna banka (ECB) ponechala svoje úrokové sadzby nezmenené, pričom kľúčová depozitná sadzba zostáva na úrovni 2 %. Tento krok umožňuje ECB zhodnotiť aktuálny vývoj konfliktu na Blízkom východe. Ekonomickí analytici však predpokladajú, že ak tlak na rast cien pretrvá, ECB by mohla už na júnovom zasadnutí zvýšiť sadzby.

Analytik Marek Malina z investičnej platformy Portu uviedol, že ak sa situácia na trhu s ropou nezlepší, ECB by mohla zvýšiť depozitnú sadzbu o 0,25 % na 2,25 %. Súčasná menová politika ECB poskytuje priestor na reakciu na rokovania medzi USA a Iránom. Malina upozornil, že rastúce ceny palív zvyšujú infláciu v eurozóne a spomaľujú ekonomiku. Jadrová inflácia, ktorá je ťažšie kontrolovateľná, by mohla byť dôsledkom prenesenia rastúcich firemných nákladov na spotrebiteľov.

Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne nevylučuje sprísnenie menovej politiky do konca roka, najmä ak sa konflikt na Blízkom východe predĺži a ceny energií zostanú vysoké. Pokrok v mierových rokovaniach by však mohol znížiť pravdepodobnosť zvyšovania sadzieb.

Rada guvernérov ECB vo svojom rozhodnutí uviedla, že aktuálne informácie zodpovedajú predchádzajúcemu hodnoteniu inflácie, no riziká vyššej inflácie a pomalšieho rastu sa zintenzívnili. Dôležité bude, ako sa prognóza zmení na júnovom zasadnutí.

V marcovej prognóze ECB prehodnotila očakávanú infláciu smerom nahor a hospodársky rast smerom nadol. Konflikt na Blízkom východe spôsobuje nárast cien energií, čo zvyšuje infláciu a zhoršuje ekonomický sentiment. Dlhšie trvanie vojny a vysoké ceny energií môžu mať výrazný vplyv na infláciu a hospodárstvo.

Aj keď ECB zatiaľ sadzby nezmenila, finančné trhy už reagovali. Od marca vzrástli 3-ročné a 5-ročné swapy o 50 až 60 bázických bodov. Úrokové sadzby na úveroch na bývanie po minuloročnom poklese začali opäť rásť, dodal Kočiš.