Dlhodobá udržateľnosť slovenských verejných financií sa v minulom roku zhoršila a nachádza sa v pásme vysokého rizika. Ukazovateľ sa zvýšil z revidovanej úrovne 5,3 % HDP v roku 2024 na 5,5 % HDP, čo predstavuje 7,9 miliardy eur potrebných na stabilizáciu verejného dlhu. Informovala o tom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v Správe o dlhodobej udržateľnosti za rok 2025, ktorú prezentoval predseda rady Ján Tóth.

Slovensko má aktuálne historicky najvyšší hrubý dlh na úrovni 61,4 % HDP. Aj keď deficit klesol, stále je vysoký a môže sa vrátiť k 5 % HDP, ak vláda nebude pokračovať v konsolidačných opatreniach. Tóth upozornil, že nové výdavkové opatrenia vlády a nepriaznivé vonkajšie prostredie, vrátane obchodnej politiky USA a vojny v Iráne, situáciu komplikujú. Demografické zmeny a očakávané výdavky na dôchodkový systém a dlhodobú starostlivosť tvoria približne 40 % problému.

RRZ výrazne prehodnotila ukazovateľ za rok 2024 z 4,1 % na 5,3 % HDP, čo posunulo riziko z pásma stredného do vysokého. Slabší hospodársky rast zhoršuje generovanie daní a odvodov, čo komplikuje stav verejných financií. Vplyv vládnych krokov bol podľa RRZ nulový, a konsolidačné opatrenia neboli dostatočne efektívne.

Podľa Tótha je potrebné pokračovať v konsolidácii, pričom jej štruktúra by nemala oslabovať konkurencieschopnosť ani znižovať investičnú atraktivitu. Vláda a parlament však vo volebnom roku zvyčajne neprijímajú konsolidačné opatrenia, čo môže viesť k únave z konsolidácie. Tóth tiež kritizoval európske fiškálne pravidlá, ktoré sú pre Slovensko nevhodne nastavené a nezastavia rast dlhu.