Európska komisia podala žalobu na Českú republiku a Maďarsko pre nedodržiavanie rámcových rozhodnutí týkajúcich sa európskeho zatýkacieho rozkazu. Komisia uviedla, že napriek viacerým formálnym upozorneniam neboli obavy zo strany týchto krajín adekvátne riešené, a preto sa rozhodla predložiť vec na posúdenie Súdnemu dvoru Európskej únie.

Podľa rámcového rozhodnutia musí vykonávajúci súdny orgán súhlasiť s dočasným prevezením vyhľadávanej osoby do členského štátu vydávajúceho zatykač alebo s jej vypočutím vo vykonávajúcom štáte. České právo však túto možnosť neupravuje a jednostranne stanovuje, že dočasné prevezenie nesmie trvať dlhšie ako desať dní.

V prípade Maďarska komisia kritizuje nesprávnu implementáciu ustanovenia o voliteľnom dôvode na odmietnutie vydania, konkrétne „chýbajúcu obojstrannú trestnosť“. Rámcové rozhodnutie obsahuje zoznam trestných činov, pri ktorých sa európsky zatykač musí uznať, aj keď nie sú v danom štáte kvalifikované ako trestné činy. Maďarské právo však neumožňuje justičným orgánom voľnú úvahu a povinne odmieta vykonanie zatykača, ak daný čin nie je v Maďarsku trestný, čo je v rozpore s európskymi pravidlami.

Európsky zatýkací rozkaz, účinný od 1. januára 2004, je zjednodušený cezhraničný justičný postup, ktorý umožňuje vydanie osoby na účely trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody.