Pľúcna artériová hypertenzia (PAH) je zriedkavé, ale závažné ochorenie, ktoré sa prejavuje neurčitými príznakmi ako dýchavica, únava, závraty, opuchy nôh, tlak na hrudi či búšenie srdca. Prednostka Kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, Eva Goncalvesová, zdôraznila na tlačovej konferencii, že včasná diagnostika je kľúčová.

PAH postihuje malé pľúcne cievy, ktoré sa zužujú, čím sa zvyšuje námaha srdca na prúdenie krvi. To vedie k preťaženiu a zlyhávaniu pravej komory srdca. Liečba zahŕňa farmakologické metódy a v pokročilých štádiách aj transplantáciu pľúc. Klinické skúšanie liekov prináša nové poznatky a cielenejšie liečebné postupy. Ročne pribudne približne 25 nových prípadov, pričom ochorenie prevažne postihuje mladšie ženy.

Diagnostika začína sledovaním príznakov a návštevou lekára, ktorý môže byť všeobecný, kardiológ alebo pneumológ. Goncalvesová upozornila, že diagnóza sa nedá stanoviť okamžite a je potrebné vylúčiť iné choroby. Pri podozrení na PAH je pacient odoslaný do špecializovaného centra, kde sa ochorenie potvrdí a nastaví sa liečba. Pacienti sú následne sledovaní a liečba sa prispôsobuje ich potrebám.

Predsedníčka Združenia pacientov s pľúcnou hypertenziou, Iveta Makovníková, uviedla, že bežné činnosti ako upratovanie či umývanie okien sú pre pacientov náročné. Pred 20 rokmi bol medián prežitia pacientov s PAH 2,8 roka, dnes je to vďaka pokroku v liečbe šesť rokov.

Kardiologička z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, Bibiana Kafková, dodala, že pacienti čakajú na správnu diagnózu v priemere jeden až tri roky. Zdôraznila význam zvyšovania povedomia o PAH medzi pacientmi, verejnosťou a lekármi.