Európska únia by mala povojnovú obnovu Ukrajiny financovať prostredníctvom uvalenia cla na dovoz tovaru z Ruska, uviedol estónsky premiér Kristen Michal. Obnova zničenej infraštruktúry a miest na Ukrajine si podľa neho vyžiada stovky miliárd eur.
V dôsledku ruskej invázie zaviedli európske štáty sankcie proti Rusku, zakázali dovoz mnohých ruských tovarov a zaviedli clá na obilie a hnojivá. Európska únia však nezvýšila clá na povolený tovar s cieľom pomôcť Ukrajine, čo zostáva kontroverznou témou.
„Musíme zaviesť clá na tovar z Ruska, aby sme mohli uhradiť škody,“ povedal Michal na summite EÚ na Cypre. Sedem krajín vrátane Estónska už v novembri minulého roka vyzvalo na uvalenie cla na ruskú oceľ a hnojivá, no táto iniciatíva nebola súčasťou 20. balíka protiruských sankcií.
Vyčísliť celkové finančné náklady ruskej invázie je náročné. Výskum na objednávku ukrajinskej vlády, OSN, Európskej komisie a Svetovej banky odhadol, že obnova Ukrajiny by počas desiatich rokov stála 500 miliárd eur.
Zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky vo výške 210 miliárd eur nebudú podľa Michala stačiť na pokrytie tejto sumy. Zdôraznil, že zodpovednosť za obnovu by malo niesť Rusko, inak sa situácia môže zopakovať. „My máme s Ruskom dlhšiu históriu. Vieme, aké je Rusko. Nezávislosť sme získali len nedávno,“ dodal.
Estónsko navrhuje financovať obnovu Ukrajiny clom na ruský tovar
Rýchly súhrn
- Estónsky premiér navrhol zaviesť clá na ruský tovar ako zdroj financovania obnovy Ukrajiny.
- Odhad nákladov na obnovu Ukrajiny je približne 500 miliárd eur počas desiatich rokov (podľa výskumu pre ukrajinskú vládu, OSN, EK a Svetovú banku).
- Európske štáty po invázii zaviedli sankcie, zakázali dovoz mnohých ruských tovarov a zaviedli clá na obilie a hnojivá.
- Iniciatíva siedmich krajín na clá na ruskú oceľ a hnojivá nebola súčasťou 20. balíka protiruských sankcií.
- Zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky vo výške 210 miliárd eur podľa Michala nebudú na obnovu postačovať.