EÚ začína prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom

Iránske a americké úrady v piatok oznámili, že dohoda o ukončení vojny na Blízkom východe je bližšie než kedykoľvek predtým. Mediátorom rokovaní je Pakistan, ktorý tiež vyjadril optimizmus, že dohoda je na dosah. Počas týždňov prerušovaných rokovaní, ktoré sprevádzali hrozby a výmeny paľby napriek aprílovému prímeriu, americký prezident Donald Trump opakovane tvrdil, že dohoda je takmer podpísaná, no rokovania sa stále naťahovali. Napriek tomu pretrvávali nezhody medzi oboma stranami. Iránske štátne médiá zverejnili rozpis údajne dohodnutých bodov, ktoré sa líšili od verzie Washingtonu. „Islamský memorandum o porozumení nikdy nebolo bližšie,“ napísal iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi na sociálnej sieti, pričom odkázal na pakistanské hlavné mesto, kde sa konali predchádzajúce rokovania medzi USA a Iránom. Trump v piatok ráno obvinil Iráncov z neúprimnosti v rokovaniach a skresľovania dohodnutých podmienok. Neskôr zverejnil snímku Araghchiho správy na svojej vlastnej sociálnej sieti. Araghchi v rozhovore pre štátnu televíziu uviedol, že dohoda zahŕňa zrušenie americkej námornej blokády iránskych prístavov a nešpecifikované zmeny v správe Hormuzského prielivu, kľúčovej námornej obchodnej cesty pre ropu a plyn z Perzského zálivu. Tiež uviedol, že jediným spôsobom, ako naložiť s obohateným uránom krajiny, ktorý Washington považuje za súčasť jadrového zbrojného programu, je jeho zriedenie v Iráne. Iránsky hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baqaei odmietol Trumpovo obvinenie z neúprimnosti a uviedol, že s Washingtonom bolo dosiahnuté dohodnutie o väčšine bodov. Pakistanský premiér Shehbaz Sharif, ktorého krajina je kľúčovým mediátorom od začiatku rokovaní, potvrdil, že „bol dosiahnutý konečný, dohodnutý text mierovej dohody“. „Mier nikdy nebol tak blízko ako teraz,“ povedal Sharif, pričom priznal „neustále dezinformácie“ okolo dohody. Vysoký americký úradník tiež vyjadril optimizmus, že strany by mohli „podpísať túto dohodu v priebehu niekoľkých dní“. „Ak by som mal vyjadriť dôveru, že túto dohodu podpíšeme, možno by som ráno povedal 75 percent, teraz je to skôr 80-85 percent, ale nie je to 100 percent,“ povedal úradník novinárom počas hovoru. Švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí v piatok uviedlo, že bolo v kontakte s USA aj Iránom a „navrhlo Švajčiarsko ako miesto pre možné podpísanie, ak by sa strany na tom dohodli“. Araghchi však uviedol, že po finalizácii by sa návrh dohody s USA podpísal „na diaľku“ a dodal, že by sa to mohlo stať „v najbližších dňoch“. Spojenec USA, Izrael, uviedol, že Trump mu sľúbil, že akákoľvek dohoda zabezpečí, že Irán bude zbavený svojho obohateného jadrového materiálu, no iránska oficiálna agentúra IRNA uviedla, že to nie je ani na stole. Podľa správy IRNA, po podpise počiatočnej dohody by Irán a USA mali viesť ďalších 60 dní rokovaní a „právo Iránu na obohacovanie uránu a zachovanie obohateného materiálu... bude zdôraznené s cieľom ich zahrnutia do konečnej dohody“. Okrem toho, podľa IRNA, by Irán trval na správe dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorý Teherán blokoval od vypuknutia vojny, čo spôsobilo veľké narušenia globálnej ekonomiky. V piatok iránska agentúra Mehr, citujúc zdroj blízky vyjednávaciemu tímu krajiny, uviedla, že dohoda by tiež znamenala uvoľnenie 24 miliárd dolárov zmrazených iránskych aktív. Tieto detaily však boli v rozpore so zhrnutím, ktoré poskytol vysoký úradník Bieleho domu, ktorý agentúre AFP povedal, že Irán súhlasil s demontážou svojho jadrového programu, zničením svojho zásobníka obohateného uránu a opätovným otvorením prielivu – a že Teherán by nevidel žiadne zo svojich zmrazených fondov vrátené, kým by nesplnil tieto záväzky. Americký viceprezident JD Vance tiež uviedol, že Irán „nedostáva žiadne peniaze a žiadne fondy sa neuvoľňujú len za podpis dohody alebo účasť na stretnutí“. Dodal však, že ak „Irán splní svoje záväzky, ekonomické výhody budú plynúť k nim a celému regiónu“.