Inflácia v eurozóne núti Európsku centrálnu banku (ECB) zvažovať ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb. Uviedol to Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska a člen Rady guvernérov ECB, v rozhovore pre agentúru Bloomberg. Rozhovor sa uskutočnil v Londýne a jeho prepis zverejnila NBS na svojej webovej stránke.

Kažimír zdôraznil, že bez zásahu sa cenové tlaky nezmiernia. Ani mierová dohoda medzi USA a Iránom by podľa neho okamžite neznížila infláciu na cieľovú úroveň 2 %. Napriek spomaleniu rastu zostáva ekonomika odolná, čo umožňuje tvorcom menovej politiky konať.

Guvernér nešpecifikoval, či zvýšenie sadzieb nastane v júli alebo v septembri, keď bude k dispozícii nová prognóza. Pripája sa tak k ďalším členom Rady guvernérov ECB, ktorí upozorňujú na potrebu ďalšieho zvyšovania sadzieb. Finančné trhy s týmto vývojom počítajú.

V máji sa medziročná miera inflácie v eurozóne zrýchlila na 3,2 %, pričom najväčší vplyv malo zdraženie energií. Ich ceny sa medziročne zvýšili o 10,9 %.

„Naša úloha ešte nie je splnená,“ povedal Kažimír. „Je príliš skoro diskutovať o reštriktívnej menovej politike, ale nevylučujem ju vzhľadom na šíriace sa cenové tlaky,“ dodal. Rozhovor sa uskutočnil deň po tom, ako ECB prvýkrát od septembra 2023 zvýšila úrokové sadzby.

Podľa agentúry Bloomberg by ECB mohla zvýšiť sadzby už v júli. Kažimír sa priamo nevyjadril k načasovaniu, ale uviedol, že ďalšie údaje a prognózy poskytnú jasnejší obraz o stave hospodárstva.

„Júnové údaje o inflácii, najmä jadrová miera, by mohli byť rozhodujúce,“ povedal. „Zhoda na júli nie je, ale v septembri budeme mať nové prognózy. Je dôležité rozhodovať zo zasadnutia na zasadnutie,“ vysvetlil.

Kažimír tiež poznamenal, že náklady na energiu zostanú vysoké dlhšie, než by si ECB želala, aj v prípade mierovej dohody. Odmietol obavy, že prísnejšia menová politika poškodí ekonomiku, hoci prieskumy naznačujú klesajúci dopyt. „Rast je pomalý, ale ekonomika je odolná a zvládne to,“ uzavrel guvernér NBS.