Slovensko sa nachádza v situácii s najslabším ratingom za posledných dvadsať rokov. V rámci Európskej únie je hodnotenie Slovenska podpriemerné, pričom v strednej Európe sa drží na priemernej úrovni, avšak s klesajúcim trendom. Upozornila na to analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka, ktorá zdôraznila, že bez zásadných zmien v rôznych oblastiach sa zlepšenie ratingu nedá očakávať.

Analytička sledovala vývoj priemerného ratingového ukazovateľa, ktorý zahŕňa hodnotenia medzinárodných agentúr S&P, Moody's a Fitch. Tieto hodnotenia zohľadňujú nielen samotné ratingové známky, ale aj ich výhľady. Podobne nízka úroveň bola naposledy zaznamenaná na prelome rokov 2004 a 2005, krátko po vstupe Slovenska do EÚ.

„Slovensko je stále v investičnom pásme a rating označený písmenom A vyzerá slušne. Problémom je však trend. Za posledné tri roky sa hodnotenie krajiny zhoršovalo najrýchlejšie od obdobia po finančnej kríze, a to aj napriek prijatiu troch konsolidačných balíčkov,“ uviedla Múčka. Varovala, že pokračovanie v tomto negatívnom trende by mohlo viesť k nárastu refinančných rizík pre slovenský dlh.

V prvej dekáde tohto storočia sa rating Slovenska vďaka reformám, integrácii do EÚ, NATO a eurozóny, prílevu investícií a rastu dôvery zlepšoval. Posledné roky však priniesli opačný trend. „Pandémia, vojna na Ukrajine a inflačná kríza odkryli zraniteľnosť slovenskej ekonomiky, no rozhodujúcu úlohu zohrávajú najmä domáce problémy: slabé verejné financie, nízke rastové vyhliadky, štrukturálne zaostávanie a zhoršujúce sa inštitucionálne prostredie,“ vysvetlila analytička.

Agentúry začali znižovať hodnotenie Slovenska výraznejšie od zimy 2023. Agentúra Fitch v decembri 2023 znížila rating z A na A-. O rok neskôr Moody's zhoršila hodnotenie z A2 na A3. Agentúra S&P so znížením ratingu na úroveň A počkala až do tohto roka, hoci už predtým zhoršila jeho výhľad na negatívny.

Ratingové agentúry podľa Múčky nehodnotia len veľkosť prijatých konsolidačných opatrení, ale aj ich dôveryhodnosť, štruktúru a vplyv na budúci rast. „V prípade Slovenska upozorňujú na pretrvávajúce deficity, rastúci dlh, neisté podnikateľské prostredie, slabý prílev investícií, politické riziká a zhoršenie kvality právneho štátu,“ konštatovala.

V rámci EÚ patrí Slovensko ku krajinám s podpriemerným ratingom, na úrovni krajín ako Lotyšsko, Chorvátsko alebo Poľsko. Priemer EÚ aj eurozóny je približne o dva stupne vyšší na úrovni A+/A1, priblížila Múčka.

„V regióne strednej a východnej Európy už Slovensko nepatrí medzi lídrov, ale skôr do priemeru - navyše s jedným z najhorších trendov. Pokiaľ sa krajine nepodarí obnoviť dôveryhodnosť fiškálnej politiky, zlepšiť rastový potenciál ekonomiky a posilniť právny štát, riziko ďalšieho zhoršenia ratingu zostane vysoké,“ doplnila analytička.