Európska komisia vo svojej jarnej ekonomickej prognóze na rok 2026 predpovedá, že rast reálneho HDP Slovenska zostane na úrovni 0,8 % a v roku 2027 sa zvýši na 1,5 %. Stagnácia je spôsobená neistotou a fiškálnou konsolidáciou. Domáci dopyt je oslabený krízou na Blízkom východe, zatiaľ čo eurofondy podporujú investície. Obchodná aktivita sa očakáva až v roku 2027 po zvýšení ciel v roku 2025.

Inflácia v roku 2026 dosiahne 4,3 %, čo je mierny nárast oproti roku 2025. V roku 2027 sa očakáva pokles inflácie na 3,2 %. Súkromná spotreba bude brzdená fiškálnou konsolidáciou a konfliktom na Blízkom východe, no verejné a súkromné investície by mali podporiť rast.

Čistý export v roku 2025 preukázal odolnosť a v roku 2026 by mal pozitívne prispieť k rastu. Export môže byť obmedzený globálnou neistotou a geopolitickým napätím. V roku 2027 sa očakáva zrýchlenie rastu exportu vďaka oživeniu zahraničného dopytu a otvoreniu novej automobilovej továrne.

Verejné investície môžu negatívne ovplyvniť rast, keďže sa blíži koniec plánu obnovy. Investície do obrany a súkromné investície by sa mali zvýšiť. Rast súkromnej spotreby sa očakáva v roku 2027, ale môže byť brzdený ďalšou konsolidáciou. Riziká pretrvávajú kvôli konfliktu na Blízkom východe.

Miera nezamestnanosti v roku 2026 vzrastie na 5,7 % po miernom uvoľnení trhu práce. Opatrenia zvyšujúce daňové zaťaženie a plánované zníženie miezd vo verejnom sektore ovplyvnia disponibilný príjem. Rast miezd sa v roku 2026 spomalí, ale v roku 2027 sa očakáva pozitívny vývoj.

Verejný deficit sa v roku 2025 znížil na 4,5 %, ale v roku 2026 sa očakáva nárast na 4,6 % a v roku 2027 na 5,4 %. Dlh vlády sa zvýši zo 61,4 % HDP v roku 2025 na 66,9 % v roku 2027. Stratégia fiškálnej konsolidácie zahŕňa zmrazenie miezd vo verejnom sektore a reformy na zvýšenie príjmov. Čistý fiškálny vplyv bude zmiernený zvýšením miezd učiteľov a rozšírením energetických programov.