História Košice

História

Prvé dôkazy osídľovania tohto územia pochádzajú už z konca doby kamennej.  Na území dnešnej mestskej časti Krásna nad Hornádom približne v 9. až 11. storočí sa tu nachádzalo staré slovanské sídlisko. V prvej polovici 12. storočia na podnet uhorského kráľa Gejzu II. bolo na tomto území zriadené Benediktínske opátstvo. Zmienka o kláštore pochádza z obdobia 13 storočia a je zapísaná v Spišskej kronike.

Úplne prvá zmienka o tomto meste, respektíve osade pochádza z roku 1230 z ľubinskej listiny, ktorá informuje o predaji pozemkov Košičanom. V 13. storočí tu vyrástol Chrám sv. Alžbety, ktorý mal z počiatku podobu jednoloďového kostola ktorý sa nezachoval, pretože na jeho mieste neskôr vyrástla katedrála v gotickom štýle.

Približne v roku 1290 mesto Košice chránili mestské hradby, ktoré mesto obraňovali vo vojne v 14. storočí medzi Košičanmi a rodom Omodejovcov. 14. storočie bolo významné aj z hľadiska výstavby dominikánskeho kostola, ktorý sa zachoval dodnes. V roku 1304 malo toto mesto vlastnú menu (košické mince) a prvého známeho richtára Arnolda.

  1. Apríla 1556 tu došlo ku veľkému požiaru, ktorý zničil kostoly, radnice, mestské hradby, kláštory a skoro všetky ulice v južnej a západnej časti. Od tejto chvíle mesto pocítilo hospodársky úpadok. Zaniklo kláštorné opátstvo v Krásnej nad Hornádom, prebiehali tu rôzne boje, vzbury a povstania.

Vďaka polohe mesta sa tu začali vytvárať nové obchodné cesty, z ktorých ťažila Pešť a Bratislava čím Košice stratili význam druhého najdôležitejšieho centra v Uhorsku.

V roku 1619 tu boli umučený traja mučeníci. Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodecki, ktorý sa odmietli vzdať katolíckej viery a preto skonali. Košická univerzita bola založená v roku 1657 a zastrešovala fakultu jazykov, filozofie a teológie.

1674 toto územie zachvátil ďalší požiar ktorý spôsobil rozsiahle škody, zničil takmer 250 dokov a sklad potravín v dominikánskom kostole. 1710-1711 v Košiciach vypukla morová epidémia a keď mor prešiel obyvatelia postavili na námestí mórový stĺp ktorý dnes môžeme vidieť pod názvom súsošie Immaculata.

  1. storočie bolo bohaté na rozvoj Košíc. Pribudli dôležité železničné spojenia, prvý vlak do Košíc z Maďarska, zbúranie mestských hradieb. Prebehla rekonštrukcia Dómu sv. Alžbety. 1891 bola otvorená prvá časť konskej koľajovej dopravy čo znamenalo spustenie prvej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku.

Vybudovanie Budovy divadla, maďarizácia obyvateľstva najmä na predmestiach  a zriadenie najstaršej strednej školy v strednej Európe (SPŠ Strojnícka) boli charakteristické pre 19. storočie.

1914 bola spustená mestská električková dráha.  V roku 1919 do mesta vstúpila maďarská červená armáda a tak vznikla Slovenská republika závislá na Budapešti a v pozadí jej vytvorenia boli snahy o obnovenie Uhorska.  Ešte v priebehu tohto roku tento štátny útvar zanikol a územie bolo opäť súčasťou Československa. Vďaka výstavbe obytných domov obyvateľstvo Košíc vzrástlo dvojnásobne.

Viedenská arbitráž spôsobila mestu pripojenie k Maďarsku. V roku 1924 tu prebiehal Medzinárodný Maratón Mieru, ktorý sa stal po bostonskom maratóne druhým najstarším na svete.

V roku 1941 nemecké a maďarské letectvo zinscenovalo bombardovanie Košíc, pri ktorom zahynuli desiatky ľudí. Maďarsko sa zúčastnilo útoku proti Sovietskemu zväzu spoločne s nacistickými vojiskami na druhý deň.  Bombardovanie neskončilo a  Košice prepadol ďalší letecký útok. Druhá svetová vojna bola krutá aj pre toto územie. Deportácia do koncentračných táborov postihla približne 12 000 židov.

Po oslobodení sa Košice stali hlavným mestom Československa a dočasné sídlo tu mal prezident v Jakabovom paláci a sídlo tu mala  slovenská vláda aj národná rada. Bol schválený aj vládny program.

Po druhej svetovej vojne vzniklo niekoľko vysokých škôl a mesto sa začalo opäť rozvíjať. Výstavba obytných domov, panelákov úprava ciest a chodníkov, výstavba Východoslovenských železiarní VSŽ na čo nadväzovala výstavba najväčšieho sídliska pre zamestnancov, ktorý pochádzali z Košíc ale aj z okolia.  Vďaka tejto výstavbe Košice znovu zažili nárast populácie, ktorý sa vtedy pohyboval niečo okolo 100 000 obyvateľov.

Rozvoj mesta a rast populácie prispel ku tomu, že mesto bolo považované za najrýchlejšie rozvíjajúce sa mesto v Československu. Z počtom obyvateľov 234 000 bolo piatym najväčším mestom v Českoslovenku po Prahe, Brne a Ostrave. Úsek diaľnice D1 z Košíc do Prešova bol dokončený tiež v tomto období.

Po páde komunizmu rast mesta viditeľne spomalil a vybudovalo sa tu len pár panelákov a veľkých stavieb. Ďalší rozvoj mesta nastal až keď primátor Rudolf Schuster nechal zrekonštruovať celé hlavné mesto, čo malo vplyv aj na okolité oblasti. Mesto navštívil aj Ján Pavol II ktorý vysvätil vyššie spomínaných košických mučeníkov.

Rozvoj pokračoval a začala sa výstavba moderného Businees Centra Košice a prebehla tiež rekonštrukcia starého zimného štadióna Ladislava Trojáka. Rozvoj pokračoval rekonštrukciou letiska, výstavbou nových bytových domov a niekoľkých nových ciest.

V roku 2004 sa Košice spoločne s celou krajinou stali súčasťou Nato a európskej únie.

V roku 2011 mali Košice usporiadateľské právo a boli tu usporiadané majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji na ktorých sa podieľala aj Bratislava.

V septembri 2008 mesto získalo vzácny titul Európske hlavné mesto kultúry.